Drogové raje
Príslušné americké miesta nedávno oznámili, že bývalý panamský prezident Noriega, ktorý je v americkom väzení okrem iného aj za obchodovanie s drogami, nebude prepustený, pretože by sa mohol pomstiť bývalému americkému prezidentovi Bushovi, ktorého syn tiež ašpiruje na tento úrad. Noriegova kauza ukázala, že Američania dokážu tvrdo zatočiť s osobou, ktorá síce s nimi po istý čas spolupracovala, ale keď začala šíriť drogy v USA, tak prestali všetky žarty. Zdá sa však, že táto americká zásadovosť neplatí, ak ide o iné krajiny. Je verejným tajomstvom, ktoré však svojho času potvrdil aj náš minister vnútra, že kosovskí Albánci majú značný podiel na obchode s drogami. Podľa niektorých údajov na území Kosova sú oblasti, kde sa pestujú suroviny na drogy a laboratóriá, kde sa spracovávajú. Podobne to bolo aj v Čečensku. Medzi Kosovom a Čečenskom je zaujímavá, no trpká analógia. Hoci tam prebiehal boj, ktorý mnohé štáty uznali za národnooslobodzovací, tento boj neviedol k ustanoveniu bežných štátnych štruktúr, ale na týchto územiach vzniklo čosi iné. Keď sa Rusi z Čečenska stiahli, ozbrojené skupiny začali unášať cudzincov a obchodovať s nimi. Podľa Jiřího Dienstbiera Kosovo tiež dnes ovládajú miestne štruktúry, ktoré sa viac ponášajú na mafiu, než na štátnu moc. Koho by malo medzinárodné spoločenstvo teda podporovať a čo by malo vlastne robiť? Čo nakoniec urobili Američania Noriegovi?