Dva prístupy Washingtonu

Ešte pred dvoma desaťročiami boli v oblasti juhozápadnej Ázie karty rozdané jednoznačne - Spojené štáty mali svojho strategického partnera v Pakistane, ktorý sa stal hrádzou proti prenikaniu ruského vplyvu cez Afganistan a Moskva zasa udržiavala tradične dobré vzťahy s Gándhíovej Indiou.
Počet zobrazení: 894

 

Ešte pred dvoma desaťročiami boli v oblasti juhozápadnej Ázie karty rozdané jednoznačne - Spojené štáty mali svojho strategického partnera v Pakistane, ktorý sa stal hrádzou proti prenikaniu ruského vplyvu cez Afganistan a Moskva zasa udržiavala tradične dobré vzťahy s Gándhíovej Indiou.

Toto status quo narušili postupne dve dôležité udalosti. Najskôr pád komunistov v Rusku a s ním spojené ekonomicko-sociálne a dezintegračné problémy krajiny oslabili zahraničnopolitický vplyv Moskvy a pred dvoma rokmi prihlásenie sa Indie a Pakistanu do klubu jadrových mocností prehĺbilo sebavedomie oboch štátov v snahe o samostatnú hru na svetovej politickej šachovnici.

Jediným otvoreným prostriedkom pri akejkoľvek snahe o politický nátlak zostáva ekonomika - zahraničné investície, pôžičky a pod. V takejto hre však Moskve zostali už len druhé husle, ba za prezidenta Jeľcina sa Rusko samé dostalo do "pásma závislosti". Washington, ktorý si zrejme uvedomil, akého nebezpečného súpera získava po odstúpení chorľavého Jeľcina v nastupujúcom Putinovi, sa rozhodol zmapovať svoje strategické možnosti na ázijskom kontinente aj historickou cestou prezidenta Clintona do Indie a Pakistanu, počas ktorej najvyšší predstaviteľ USA naznačil, že Spojené štáty považujú za svojho nového favorita v oblasti Indiu.

Dillí odmieta nátlak Oficiálnym cieľom Clintonovej návštevy v Indii a Pakistane bola snaha o zmiernenie napätia v oblasti, ktoré by sa malo dosiahnuť predovšetkým obnovením mierových rokovaní o Kašmíre a podpisom dohody o zákaze jadrových skúšok oboma ázijskými krajinami. USA navrhli obom stranám, že budú hrať v ich spore úlohu sprostredkovateľa, avšak India jednoznačne oznámila, že nie je ochotná rokovať "pod tlakom". Už pred príchodom amerického prezidenta vyhlásil indický premiér Vádžpéjí, že jeho krajina bude predstavovať nukleárnu hrozbu pre ostatné štáty až dovtedy, pokiaľ nebudú zlikvidované všetky zbrane hromadného ničenia. Aj počas Clintonovej návštevy Vádžpéjí zopakoval, že India bude udržiavať "stav minimálnej nukleárnej hrozby", no predsa sa len zaviazal, že India nebude vykonávať ďalšie jadrové skúšky, pretekať sa v zbrojení a nepoužije jadrové zbrane proti inej krajine ako prvá. Premiér tak isto prejavil ochotu Dillí riešiť nezhody s Pakistanom prostredníctvom mierového bilaterálneho dialógu, bez násilia a zastrašovania.

India, ktorá odmieta sprostredkovanie Washingtonu ako formu nátlaku, dobre vie, že USA v podstate už stoja na jej strane. Clinton na rokovaniach priamo označil Indiu za nového partnera Spojených štátov v južnej Ázii a jeho kritické slová na adresu Islamabádu i samotný fakt, že v Pakistane strávil len päť hodín, hovoria za všetko. Otázne je, či Washington týmto jednostranným príklonom nenaruší vierohodnosť svojej politiky. Je síce pravdou, že Pakistan má väčší podiel viny na udržiavaní vojnového napätia na sporných územiach v Kašmíre, no Dillí plameň nedôvery v oblasti taktiež udržuje. Koncom uplynulého týždňa to boli napríklad práve indické jednotky, ktoré narušili vojakmi OSN monitorovanú líniu kontroly a ostreľovali dve dediny v Pakistanom kontrolovanej časti Kašmíru.

Islamabád v nemilosti Zatiaľčo v minulosti zohrával Pakistan pre USA neoceniteľnú úlohu ako logistická základňa protiruských povstalcov v Afganistane, dnes už Američanom politika Islamabádu vo vzťahu k Afganistanu nevyhovuje. Pakistan je dnes jednou z troch krajín, ktoré uznali vládu afgánskeho fundamentalistického hnutia Taliban, podporujúceho Američanmi hľadaného a z terorizmu podozrievaného saudskoarabského milionára Osama bin Ladína. Práve on zrejme stál za atentátmi na dve americké veľvyslanectvá v Afrike a mohol mať prsty aj vo dvoch novembrových výbuchoch v pakistanskom hlavnom meste, ktoré boli zamerané na americké veľvyslanectvo i kultúrne centrum a na kancelárie OSN. Preto Clinton nielenže (aj na radu bezpečnostných odborníkov) časovo ešte viac skresal svoju návštevu v Pakistane, ale apeloval tiež na adresu miestneho vojenského vodcu generála Mušarráfa, aby využil vplyv svojej krajiny a napomohol vydaniu bin Ladína do rúk spravodlivosti.

Už počas rokovaní v Dillí prezident Clinton konštatoval, že pre Indiu je ťažké byť demokratickou krajinou, keď ju obklopujú štáty, ktoré demokraciu odmietajú. Narážal tým priamo na susedný Pakistan, kde generál Mušarráf vojenským prevratom zvrhol premiéra Naváza Šarífa a obmedzil demokratické inštitúcie v krajine. Z tohto dôvodu Clinton veľmi zvažoval, či vôbec Pakistan navštívi, no naostatok sa rozhodol nespáliť všetky mosty a s generálom sa stretnúť. Podľa očakávania pri rozhovoroch požadoval od Mušarráfa prísľub skorého nastolenia demokracie v krajine. Ten síce oznámil, že plánuje v Pakistane uskutočniť voľby do miestnych samospráv, no Clinton to nepovažuje za postačujúci krok k nastoleniu demokracie, hoci pripúšťa, že ide o krok správnym smerom. Dôležité bude aj to, ako dopadne prebiehajúci proces s uväzneným expremiérom Šarífom, ktorý chce prokuratúra ukončiť vo štvrtok vynesením trestu smrti...

Generál Mušarráf počas rozhovoru s americkým prezidentom vyhlásil, že Pakistan je pripravený na dialóg s Indiou "kdekoľvek, kedykoľvek a na akejkoľvek úrovni". Dialóg bol prerušený asi pred rokom, keď sa obe krajiny dostali na pokraj nového vojenského konfliktu. Mušarráf údajne Clintonovi tiež prisľúbil, že Pakistan nebude zdrojom akéhokoľvek exportu zbraní hromadného ničenia, čo je pre Washington, obávajúci sa rozšírenia jadrovej výzbroje medzi fundamentalisticky orientované štáty islamského sveta veľké zadosťučinenie, hoci nejde o právny záväzok a tento sľub ani nemožno dostatočne kontrolovať. Opäť teda zostáva len dúfať, že zodpovednosť zvíťazí nad mocenskými ambíciami a rozum nad emóciami aj na indickom subkontinente.

Autor (1955) je nezávislý publicista

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984