Americké voľby po superutorku

Vyzerá to tak, že už 7. marec, teda takzvaný superutorok, rozhodol o menách budúcich kandidátov oboch hlavných politických strán pre novembrové prezidentské voľby v USA, aj keď primárky boli v tom čase iba v polovici.
Počet zobrazení: 965

 

Vyzerá to tak, že už 7. marec, teda takzvaný superutorok, rozhodol o menách budúcich kandidátov oboch hlavných politických strán pre novembrové prezidentské voľby v USA, aj keď primárky boli v tom čase iba v polovici.

Superutorok si vyslúžil svoje meno kvôli tomu, že primárne voľby boli naraz v 16 štátoch americkej Únie, pričom išlo aj o ľudnaté štáty, ako New York, Kalifornia či Ohio. V banku Demokratickej strany sa v tomto jednom dni hralo o 1290 hlasov z celkového počtu 4338 delegátov, ktorí budú rozhovovať o mene budúceho pána Bieleho domu. Kandidáti Republikánskej strany hrali o 586 hlasov z 2066 delegátov vybratých s tým istým poslaním na stranícky konvent. Ešte veľkolepejší, ako počet delegátov, bol výsledný efekt primárok, najmä pokiaľ ide o Demokratickú stranu. Viceprezident Al Gore za jediný deň získal 937 hlasov a s počtom 1421 delegátov na svojej strane sa cítil istý, že mu nič nezabráni dosiahnuť hranicu 2170 hlasov potrebných na nomináciu za kandidáta. Jeho súper, bývalý senátor z New Jersey a bývalá basketbalová hviezda Bill Bradley nedokázal zvíťaziť v žiadnom štáte, dokonca ani v rodnom Missouri.

Superutorok rozhodol aj o víťazovi medzi republikánmi, keď texaský guvernér George Bush junior získal 466 hlasov, čím zvýšil svoje skóre na 681 z 1034 delegátov potrebných na nomináciu v svojej strane. Bushovo prvenstvo nebolo až také výrazné, keďže jeho hlavný protikandidát, arizonský senátor John McCain, zvíťazil v štyroch menších štátoch Nového Anglicka na východe USA.

Významným výsledkom superutorka bolo tiež, že tak Bradley, ako aj McCain verejne zablahoželali víťazom, poďakovali sympatizantom a odstúpili z boja. Týmto ich rozhodnutím v polovici primárnych volieb stratil zápas o nomináciu potrebnú dramatickosť, čo sa môže odraziť aj v zníženom záujme voličov. Nová situácia zároveň prinútila oboch víťazov, keďže súboj o hlasy vo vlastnej strane už nemal význam, aby sa obrátili tvárou k sebe a prvými vzájomnými útokmi odštartovali dlhú predvolebnú kampaň, ktorá sa skončí až 7. novembra prezidentskými voľbami.

Ústup od tradície Zdá sa, že doterajšia tradícia volieb prechádza veľkými zmenami. Skončili sa časy, keď sa verejnosť dozvedala mená uchádzačov o kandidatúru na prezidenta okolo Vianoc a v januári sa začala príprava na niekoľkomesačnú kampaň primárnych volieb a straníckych zhromaždení. V lete sa zišli konventy strán, aby oficiálne rozhodli o svojich kandidátoch na prezidenta a viceprezidenta pre novembrové voľby. Nasledovala prestávka a po Dni práce začiatkom septembra sa pomaly začala rozbiehať predvolebná kampaň.

Toto všetko už neplatí, aspoň nie pred tohtoročnými voľbami. Predvolebná kampaň sa stáva doslova permanentnou v snahe udržať sa v povedomí potenciálneho voliča. A tak sa niektorí uchádzači o kandidatúru začali vtierať do pozornosti voličov už pred rokom a vlani v lete bol ich počet v podstate konštantný. Primárky sa zasa zmenili na súboj dvoch kandidátov ešte skôr, ako hlavní kandidáti dosiahli počet delegátov potrebný na nominačný zjazd. Predpokladá sa, že kampaň nebude mať prestávku. Kandidátov zrejme varujú príklady Michaela Dukakisa v roku 1988 a Roberta Dola v predchádzajúcich voľbách, ktorí po víťazstve na nominačných zjazdoch akoby zaspali na vavrínoch, zatiaľ čo ich protikandidáti G. Bush senior a naposledy aj Bill Clinton sa nahrievali na správnu teplotu politického boja prostredníctvom televíznych vystúpení a prejavov pred voličmi. "Existuje obava, že ak nedržíte svoj periskop nad hladinou, čoskoro na vás zabudnú. Objavovanie sa na verejnosti je posledná vec, ktorej sa treba obávať," konštatoval v tejto súvislosti Ronald Kaufman, člen republikánskeho výboru zo štátu Massachusetts.

Predvolebná kampaň je finančne čoraz náročnejšia. Traduje sa, že Abraham Lincoln vynaložil v polovici minulého storočia na svoje zvolenie iba niekoľko centov, za ktoré kúpil súdok jablčného vína pre potenciálnych voličov. V roku 1984 minuli strany na voľby 22 miliónov dolárov, ale o štyri roky neskôr už dvojnásobok. V roku 1996 to bolo 263 miliónov a predpokladá sa, že náklady na tohtoročné voľby vzrastú takmer o 100 percent v porovnaní s predchádzajúcimi. Ak si finančné náklady zachovajú takýto trend, možno nasledujúce voľby už nebudú súbojom koncepcií a osobností, ale iba tých jedincov, ktorí dokážu zhromaždiť potrebný balík peňazí.

Gore: Pokračovať v prosperite Po superutorku sa začínajú črtať kontúry predvolebných programov hlavných kandidátov. Primárne voľby vysunuli politikov z ich prirodzeného postavenia v politickom spektre. G. Bush sa tak zásluhou tlaku J. McCaina posunul doprava a rétorika Al Gora bola, v snahe čeliť útokom Billa Bradleyho, zasa oveľa ľavicovejšia, ako bývalo zvykom. Predpokladá, že obaja kandidáti sa posunú bližšie k stredu a zaujmú oveľa miernejšie postoje k mnohým otázkam. Texaský guvernér okrem toho plánuje cestu po európskych metropolách, aby tak dokumentoval svoj prehľad v medzinárodných záležitostiach a otázkach vojenskej integrácie.

Al Gore stavia program na hesle "Pokračovať v prosperite". Bude chcieť vyťažiť z doteraz najdlhšieho ekonomického rastu v modernej americkej histórii, keď sa očakáva pozitívna odpoveď na typickú otázku amerických volieb: "Máte sa dnes lepšie, ako ste sa mali pred štyrmi rokmi?" Bude zdôrazňovať význam vzdelania pre budúcnosť krajiny a Busha chce vykresľovať ako málo tolerantného konzervatívca, ktorý popiera právo žien rozhodnúť o interrupcii, je proti väčšej kontrole zbraní a proti opatreniam na ochranu životného prostredia. Predpokladá sa, že bude poukazovať aj na nečisté praktiky v doterajšej Bushovej kampani, na jeho dobré vzťahy k pravicovým extrémistom. Ako vhodný príklad mu iste poslúži Bushova návšteva Univerzity Boba Jonesa známej rasovou netolerantnosťou a nepriateľským postojom ku katolíkom.

Bush: Vrátiť česť do Bieleho domu Aj keď sa Al Gore snaží "odpútať" od prezidenta Billa Clintona kvôli jeho sexuálnej afére so stážistkou Monikou Lewinskou, ústredné heslo Georga Busha "Vrátiť česť do Bieleho domu" evokuje spomienku na tento škandál, ktorý živil americké médiá niekoľko mesiacov. Lenže aj Al Gore má už svoje vlastné miniaféry, jednou z nich je jeho doteraz neobjasnená účasť na nezákonnom postupe pri zhromažďovaní finančných prostriedkov počas predchádzajúcich volieb. Bush podrobí kritike predovšetkým jeho prístup k problematike školstva, zdravotníctva a daňovému systému. Pravdepodobne sa objaví aj kritika doterajšieho prístupu k otázkam armády a obvinenie, že Gore spolu s prezidentom oslabili americkú obranyschopnosť. Seba bude Bush označovať ako konzervatívneho reformátora, schopného upevniť systém sociálneho zabezpečenia, zlepšiť vzdelanie a poskytnúť obyvateľom určité daňové úľavy. Pripomínanie úzkych vzťahov Ala Gora s Billom Clintonom istotne zohrá svoju úlohu, ako to naznačuje aj nedávne Bushovo vyhlásenie: "Amerika nemôže poskytnúť tandemu Clinton - Gore ďalšie štyri roky". Experti už teraz predpokladajú, že predvolebná kampaň Gore - Bush bude neľútostná. "Tak Bush, ako aj Gore už ukázali, že sú schopní urobiť všetko, čo im pomôže vyhrať," vyhlásil Allan Lichtman, profesor histórie Americkej univerzity vo Washingtone. Prieskumy verejnej mienky počas superutorka naznačujú, že kandidáti bežia k cieľu "plece pri pleci" a možno aj konečný výsledok v novembri bude veľmi tesný. To môže pritvrdiť ich súboj a ich kampaň môže byť negatívnejšia ako boli doterajšie.

Záhadný John McCain Hlavný Bushov rival v Republikánskej strane J. McCain síce už oznámil, že sa vzdáva ďalšej účasti na primárkach. Niektoré jeho vyhlásenia však vyvolávajú skôr otázky, či toto rozhodnutie znamená aj koniec záujmu o Biely dom. V každom prípade môže na nominačnom konvente vystupovať ako druhý najúspešnejší uchádzač o nomináciu, čo mu umožní istým spôsobom vplývať na ďalšie rozhodovanie Republikánskej strany.

Existuje aj verzia, že by sa mohol uchádzať o miesto v Bielom dome ako nezávislý kandidát. Je málo pravdepodobné, že by v tomto boji obstál úspešne, ale v každom prípade môže poriadne zamiešať karty. Doterajší priebeh primáriek naznačuje, že McCain nezískaval ani tak hlasy republikánskych voličov, ale skôr sympatie tzv. "nezávislých" a dokonca aj demokratov. Tento bývalý vojenský letec a veterán vietnamskej vojny, ktorý strávil vyše päť rokov v povestnom zajateckom tábore prezývanom "Hanoj Hilton", je teda schopný osloviť určitú časť voličov aj v celoamerickom meradle. Podstatné je to, že sú to hlasy, ktoré by odčerpal skôr kandidátovi demokratov Al Gorovi, ako svojmu straníckemu kolegovi Georgovi Bushovi. A to už stojí za to, aby sa takou možnosťou zaoberali v straníckom ústredí republikánov i demokratov. n

Autor (1944) je komentátor denníka Práca

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984