Strana žne, čo zasiala
Už skoro 11 rokov má SDĽ tých istých lídrov. Nie sú zlí, ale aký bol ich vklad do personálneho rozvoja strany? Aj ich pričinením dnes vznikajú dva extrémy, ktoré nemajú šancu na dlhodobý úspech. Buď presadzujú nástup predstaviteľov novej politickej generácie, čo nie je zlé. Zlé je, keď hneď získavajú vrcholové funkcie bez odbornej a politickej praxe, nemajú ešte ani vyjasnenú hodnotovú stránku a už chcú stranu modernizovať. No pritom majú osloviť obyčajných ľudí, čo v konečnom dôsledku neraz slúži na pobavenie. Alexander Veľký bol iba jeden a aj toho vzdelával jeden z najlepších gréckych filozofov. SDĽ vychovala jedného mladého lídra - Roberta Fica. Problém bol, že ju opustil. Druhým extrémom je nástup "osvedčených kádrov", ktorí oscilujú na hranici dôchodkového veku a trúfajú si na všetky funkcie. Tí takisto sotva oslovia obyčajného človeka. V personálnom manažmente existuje model, že keď mám funkciu, tak svojich zástupcov robím z ľudí, ktorí nemôžu ohroziť moju pozíciu. Neslúži tento model na to, aby sa dokazovalo, že osvedčení lídri sú osvedčení, voda je mokrá, slnko svieti a najlepší sú najlepší? Pritom SDĽ stačí tak málo: rešpektovať výskumy verejnej mienky, mať maximálne dvoch-troch lídrov, lebo ako sa blíži jej 7. zjazd, potenciálna družina sa rozrastá. SDĽ nepotrebuje vzájomné útoky, ale by mala využiť teoretické, organizačné a charizmatické prednosti tých, čo ich majú. Inak môže vzniknúť unikátna situácia, že ľavicová strana vôbec nebude mať v parlamente zastúpenie.
Miroslav Kašák, Liptovský Mikuláš
