Než po prvý raz vystúpili predstavitelia opozície na obrazovkách
Ktosi povedal, že najlepšie sa pracuje historikom vtedy, ak už nežijú pamätníci. Tak sa historikom oveľa ľahšie píšu dejiny. Pamätníci si jednoducho pamätajú, dokumenty nedokážu zachytiť dobovú atmosféru. Navyše, historický čas nebýva totožný s kalendárnym a niekedy môže byť desaťročná priepasť nepredstaviteľná.
Herci by nemali hrať na ulici politikárov
Z vystúpenia ministra kultúry SSR Pavla Koyša v Československej televízii Bratislava, 23. novembra 1989, v relácii Aktuality:
Moderátorka: „Už sme včera hovorili o liste ministra kultúry SSR Pavla Koyša, kde vyzýva hercov, aby v súčasnej zložitej situácii nepodliehali emóciám a vášňam a nedovolili narušenie plynulého pracovného rytmu.... Citovali sme z vášho listu umelcom, kde ich žiadate o zodpovednosť. V akom zmysle, v akom duchu?"
Pavol Koyš: „O zodpovednosť občiansku, ľudskú, umeleckú. Divadlá vo väčšine nehrajú, to vieme, nebudeme si to zastierať. Z besied s tými, čo nehrajú, vyplýva, že stanoviská i medzi týmito dramatickými umelcami, najmä medzi hercami, sú rozličné. Od oprávnených požiadaviek zlepšiť situáciu v kultúre, v kultúrnej politike, v spoločnosti, cez takú druhú návrhovú skupinu, ktorá požaduje niektoré sociálne a ekonomické otázky riešiť nástojčivejšie a rýchlejšie v divadelnej, aj v ostatnej kultúre, až po názory neprijateľné. Ja si veľmi vážim umeleckú, špeciálne hereckú prácu... Ale ani herec (...) nemôže strácať občiansku zodpovednosť, nie je ojedinelý v spoločnosti... Preto si myslím, že by herci mali hrať na scénach a pred kamerami, a nie na ulici... Je mi ľúto, keď talentovaní herci robia zo seba nie politikov, ale politikárov v službách, ktoré nemajú so socializmom nič spoločné.
*
Verejná bezpečnosť chráni televízne štúdiá v Prahe
Z vystúpenia ústredného riaditeľa Československej televízie Libora Batrlu v Televíznych novinách 23. novembra 1989:
„...Vláda Československej socialistickej republiky, ktorá priamo riadi štátne oznamovacie prostriedky, sa rozhodla poskytnúť ústrednému riaditeľovi ČT všetky prostriedky na zabezpečenie úloh televízie a jej poslania. Ako jej ústredný riaditeľ som povinný tiež plne zabezpečovať úlohy tohto dôležitého hromadného oznamovacieho prostriedku. Nie je však pravda, že by televízia bola obsadená mocenskými zložkami. Požiadal som iba Verejnú bezpečnosť o zabezpečenie vchodov do budov televízie, pretože sa do nich pokúšajú prenikať ľudia, ktorí s televíznym programom a prevádzkou televízie nemajú nič spoločné a žiadajú o zverejňovanie rôznych stanovísk a výziev...“
*
Ľubomír Feldek si neželá vystúpiť v Aktualitách
Moderátorka Aktualít: „Dostala som odkaz, že telefonovala manželka Ľubomíra Feldeka, ktorý prejavil záujem vystúpiť v Aktualitách, a aby som mu zatelefonovala. Tak som aj urobila. Aké bolo naše spoločné prekvapenie, keď sme zistili, že ani on, ani jeho manželka predtým do televízie netelefonovali a Ľubomír Feldek neprejavil záujem dnes vystúpiť. V Aktualitách s jeho súhlasom uverejňujeme túto správu s tým (a on to vie), že po relácii 24 hodín vo svete vysielame na druhom programe diskusiu o problematike štrajku, jeho význame a následkoch na život spoločnosti a v národnom hospodárstve.“ Pozn. red.: Ľubomír Feldek prečítal 21. novembra 1989 na manifestácii na bratislavskom námestí SNP stanovisko radových komunistov, kde sa o.i. žiadalo zrušenie ústavou zakotvenej vedúcej úlohy KSČ.
*
Predsedníctvo ÚV KSČ odstúpilo
Úvodná správa televíznych Aktualít 24. novembra 1989:
Pražský moderátor: „V Prahe dnes rokuje mimoriadne zasadanie Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. Súdruh Miloš Jakeš tu predniesol správu Predsedníctva ÚV KSČ k aktuálnej politickej situácii v Československu. Potom sa začala diskusia (...) 36 diskutujúcich vyslovilo požiadavku, aby boli uskutočnené kádrové zmeny a bol pripravený akčný postup na najbližšie obdobie... O 19.00 sa prihlásil o slovo súdruh Miloš Jakeš a oznámil Ústrednému výboru, že on osobne a ostatní členovia Predsedníctva a Sekretariátu ÚV KSČ sa dohodli, že dávajú k dispozícii svoje funkcie, aby mohlo byť zvolené nové vedenie strany.“
*
Nechceme klamať
Zo stanoviska mladých pracovníkov ČST v Bratislave
Televízna redaktorka Viera Marková: „V budove Československej televízie v Bratislave sa z iniciatívy CZV SZM včera konalo stretnutie pracovníkov s vedením Československej televízie v Bratislave. Pracovníci Československej televízie vyslovili svoj nesúhlas s doterajším spôsobom informovania verejnosti o celospoločenskom dianí. Preto predložili na posúdenie vedeniu Československej televízie v Bratislave nasledujúci dokument:
„CZV SZM a mladí pracovníci Československej televízie v Bratislave prijali dňa 22. novembra 1989 k súčasnej situácii v našej spoločnosti toto stanovisko:
1. Žiadame vedenie Československej televízie a CZV KSS v ČST okamžite prispôsobiť programovú skladbu vysielania ČST a vytvoriť programový priestor na vecné a pravdivé informovanie verejnosti o súčasnej vnútropolitickej situácii u nás. Využiť novozískaný pracovný čas na osobné vystúpenie zástupcov jednotlivých občianskych iniciatív. Zverejniť vo vysielaní ČST v plnom znení vyhlásenia združenia Verejnosť proti násiliu a pražských vysokoškolákov.
2. V prípade, že nebudú akceptované naše názory a na jednotlivé požiadavky v bode jeden nedostaneme ani uspokojivé odpovede, vyzveme všetkých pracovníkov ČST k štrajku na všetkých pracoviskách, s výnimkou spravodajstva a vysielacej zmeny...
3. Vyzývame robotníkov, roľníkov a ostatných výrobných pracovníkov predbežne nevstupovať do štrajkov na pracoviskách, aby nevznikali vážne národohospodárske straty. Očakávame, že svoj postoj vyjadria v generálnom štrajku v pondelok, 27. novembra 1989, od 12. do 14. hodiny...“
*
VPN vyzýva k pokoju
Moderátorka: „Združenie Verejnosť proti násiliu sa na vás obracia s prosbou, aby ste aj dnešný večer dokázali svoju múdrosť a prezieravosť, aby ste sa zdržali akýchkoľvek výstredností, aby ste zachovali rozvahu, a tak podporili naše humánne myšlienky. Ďakujeme vám.“
*
Z prvej televíznej besedy 24. novembra 1989
Peter Weiss: Myslím, že keď budeme hovoriť o štrajku, tak predovšetkým by sme sa mali rozhovoriť o tom, prečo došlo k takej spoločenskej situácii, že je potrebné zaoberať sa takouto témou... Myslím si, že si treba ozrejmiť, prečo toto občianske hnutie, ktoré v našej krajine vzniklo, prišlo k takýmto riešeniam a aké sú možnosti vyriešenia problémov našej spoločnosti, aby nedošlo k tomuto štrajku.
Milan Kňažko: „Pokúsim sa odpovedať... Bezprostrednou príčinou bol policajný zásah v Prahe. Tento zásah ukázal, že napriek pekným rečiam, nie sú naši predstavitelia schopní riešiť nahromadené problémy. O aké spektrum problémov ide? V tejto republike sa kedysi poctivo pracovalo, nekradlo sa, ľudia mali úctu k autorite, k majstrovi, k vedúcemu, k lekárovi, učiteľovi. Naša republika patrila v mnohých ohľadoch medzi prvé v Európe... Sme jediná krajina v Európe, kde sa skracuje dĺžka života, najmä u mužov... Rastie chorobnosť... Chorá je celá naša spoločnosť, ako to definoval... Vladimír Mináč v Slovenskej národnej rade... Hlavný problém je presne tak ako v Sovietskom zväze, Poľsku, Bulharsku, Maďarsku, NDR nefungujúci politický systém. Ešte máme šancu. Prognostici tvrdia, že do desať rokov môžeme dobehnúť priemerné vyspelé krajiny, ale nie takým spôsobom ako doteraz. Ak ľuďom vo vedení nedôverujeme, treba ich vymeniť, vo vláde, aj vo fabrikách, podnikoch a na škole. Urobili ich všade okrem nás a Rumunska... Myslím na mladých ľudí, ktorí nemajú byty, na chorých, ktorým chýba dobrá lekárska pomoc.
Milan Kurucz: V spoločnosti sa nahromadil celý rad problémov, myslím, že postupne sme dochádzali k tomu, čo nás trápi. Veci, ktoré tu boli povedané, sú dnes známe... Môžeme tieto otázky vyriešiť štrajkom? Bude naozaj impulzom k ich riešeniu? Každého tieto otázky trápia a každý ich chce riešiť.
Fedor Gál: Treba položiť otázku, kde je pes zakopaný? Všetky tieto problémy sú dôsledkom nefungovania inštitúcií v dôsledku zlyhávania mechanizmu fungovania celej spoločnosti. Ak inštitúcie zlyhávajú, sú spoločenské hnutia legitímnym prostriedkom ich riešenia.
Ján Budaj: Tu sa rodí nová verejnosť. Je to zvláštny okamih, a je veľmi cenné, že sa rodí v obidvoch častiach našej republiky.
Milan Kurucz: Spoločnosť prešla v tomto týždni takými zmenami, akými možno neprešla za rok... Tie zmeny stavajú do nového svetla aj otázku štrajku. Nemožno ignorovať zmeny v strane, tie sa nezačali dnešnou zmenou vedenia. Uznávam, že tento proces nešiel dostatočne rýchlo.
Milan Kňažko: Náš program sme sformovali ešte vtedy, keď sme ešte netušili, že predstavitelia neschopného straníckeho vedenia odstúpia. To sa predsa nedalo tušiť... Situácia v strane sa u nás od roku 1948 zmenila už niekoľkokrát. Keď sa zmenilo vedenie strany, neznamenalo to ešte zlepšenie, skôr naopak. My žiadame záruky... Predovšetkým musíme vytvoriť právny štát. My z našej ústavy musíme už konečne vedúcu úlohu strany definitívne škrtnúť. Hovoríme o prestavbe, ale najprv musíme zodpovedať otázku, čo to vlastne prestavba je. Je to vágny termín, pokiaľ sa nedefinuje k nejakému tvaru.
Ján Budaj: Aj radoví komunisti chcú demokraciu.
Milan Kurucz: Socialistickú demokraciu.
Ján Budaj: Aj radoví komunisti chcú demokraciu bez prívlastkov. Ak komunistická strana vyhrá v slobodných voľbách, vtedy bude môcť mať vedúcu úlohu.
Fedor Gál: Nie je jasné, čo je to socializmus. Existuje veľa modelov. U nás sa pod socializmom chápalo to, čo mocensky presadzovala úzka vládnuca vrstva. Už mnoho rokov sa pod vedením komunistickej strany prehlbuje v našej spoločnosti kríza.
Vladimír Ondruš: Ja myslím, že základnou podmienkou dialógu je prestať považovať ľudí s iným názorom na model socializmu, ako je u nás ten oficiálne uznávaný model... To je začiatok každého dialógu. Socializmus sa prejavil v rôznych podobách. Dnes v našej spoločnosti nejde o spory za socializmus alebo proti nemu, ide o spory o podobu socializmu. Nám všetkým musí ísť o moderný socializmus, ktorý bude rešpektovať potreby a záujmy ľudí, ktorý bude stať na humánnych základoch, ktorý bude mať za cieľ nie uskutočňovanie predstáv niekoľkých funkcionárov, ale uskutočňovanie predstáv všetkých ľudí...
Milan Kurucz: Robotníci sú však proti rozparcelovaniu pôdy.
Hlasy: To je demagógia. To si nikto neželá. To nik nechce.
Milan Kňažko: Nikto predsa nechce, aby Slovnaft vlastnil Jožko Mrkvička...
