Politická globalizácia a nové formy svetového poriadku

Procesy globalizácie dnes zásadným spôsobom menia ekonomickú, politickú, kultúrnu a vojenskú "mapu". Globalizácia však určite nie je "osudom", prináša so sebou mnoho dvojznačného a preto je potrebné uvažovať o tom, do akej miery ich možno usmerniť tak, aby boli na prospech čo najväčšiemu počtu krajín a ľudí. Úvahy E. Hillebranda a G. Mainholda sa nám môžu zdať príliš idealistické, je však dôležité uvažovať aj o pozitívnych možnostiach, ktoré prináša so sebou globalizácia.
Počet zobrazení: 3880

 

Procesy globalizácie dnes zásadným spôsobom menia ekonomickú, politickú, kultúrnu a vojenskú "mapu". Globalizácia však určite nie je "osudom", prináša so sebou mnoho dvojznačného a preto je potrebné uvažovať o tom, do akej miery ich možno usmerniť tak, aby boli na prospech čo najväčšiemu počtu krajín a ľudí. Úvahy E. Hillebranda a G. Mainholda sa nám môžu zdať príliš idealistické, je však dôležité uvažovať aj o pozitívnych možnostiach, ktoré prináša so sebou globalizácia.

Procesy globalizácie zostrujú postupujúce oddemokratizovanie politiky, ktoré je v tendencii spojené s redukciou možností konania národných štátov a rastúcim významom medzinárodných režimov. Toto má dva dôsledky: n Objavuje sa dilema demokracie, ktorú formuloval Ulrich Beck. "Zatiaľ v rámci demokracie jednotlivých štátov je stále viac politicky legitimizované ne-rozhodovanie, tak v transnacionálnom rámci "ne-politiky" sa prijímajú demokraticky nelegitimované rozhodnutia, ktorých dôsledky presahujú hranice jednotlivých štátov" n Rozvíjajú sa občiansky konštituované kolektívne identity, ktoré vytvárajú transnacionálne verejnosti (napr. Greenpeace) a ovplyvňujú politické rozhodnutia.

Dôležitosť regionálnych zoskupení

Preto je potrebné vytvoriť politické priestory, v ktorých by bolo možné demokraticky zodpovedné spolupôsobenie. Takýmito by mohli byť regionálne integračné priestory ako štruktúry regionálneho politického poriadku, ktoré sa začínajú stále viac vzájomne ovplyvňovať. Vo výmenách v rámci integračných priestorov juhu (MERCOSUR, NAFTA, SADC, ASEAN, SAARC) je obsiahnutý veľký potenciál pre kooperáciu Juh - Juh, ale i pre rozvoj spolupráce medzi Juhom a Severom. V politických priestoroch, ktoré prekračujú rámce národných štátov a kde je pri riešení spoločných problémov nevyhnutná spolupráca národných štátov a dotyčných skupín, sa v podobe transnacionálnych sietí vytvárajú zárodky svetovej občianskej spoločnosti. Široký medzinárodný politický dialóg, na ktorom sa systematicky podieľajú neštátni aktéri samozrejme nemôžu odstrániť deficity demokracie v medzinárodnej politike. Môžu však fungovať ako "náhradky" "skutočnej" demokratickej účasti a procesov vytvárania vôle.

Aká je legitimita "globálneho vládnutia"

Politický poriadok budúcnosti sa bude vyznačovať silnejšou úlohou medzinárodných organizácií a režimov. Spločenskú akceptáciu pre tento systém "globálneho vládnutia" (Global Governance) môžeme očakávať len vtedy, keď sa v nich nájdu nielen účastnícke štáty, ale aj ich obyvateľstvo a politická verejnosť. Pretože chýbajú priame demokratické inštitúcie a postupy, ktoré by takéto "globálne vládnutie" legitimizovali (a v súčasnosti si ani nevieme predstaviť, ako by mohli vzniknúť), tak účasť mimovládnych organizácií a iných skupín organizovanej politickej verejnosti na rokovaniach o medzinárodných dohodách a režimoch získava na význame.

Podpora systémov medzinárodných režimov a organizácií politickými globálnymi sieťami, je nevyhnutným krokom, ktorý umožňuje zvýšiť výkonnosť a akceptáciu týchto systémov. Dohliadanie nad rámcami súčasného poriadku je dôležitou funkciou mimovládnych organizácií. Vznik a posilnenie takýchto "politických sietí je stále viac aj v záujme oficiálnej rozvojovej pomoci. Len prostredníctvom aktívnej politickej účasti "sveta spoločností", ktorá dopĺňa "svet štátov" možno prehĺbiť podporu štruktúr medzinárodného systému. Krajiny Juhu musia dostať k dispozícii vhodné prostriedky pri výstavbe nového svetového poriadku. Proti je mimoriadne dôležité, aby svoje záujmy mohli vyjadriť aj organizácie, ktoré sa dnes nachádzajú mimo medzinárodného politického priestoru, ako sú napr. odborové a ženské organizácie.

Kultúrna globalizácia

Dialóg medzi kultúrami dnes v zaisťovaní mieru vo svetovej politike plní podobnú funkciu ako kedysi kontrola zbrojenia. Proces modernizácie vedie k spochybneniu tradičných systémov hodnôt. Táto globalizácia v oblasti kultúry zrejme v mnohých oblastiach povedie k nivelizácii kultúrnych rozdielov a hodnôt. Vzory kultúrneho a sociálneho správania sa budú v celosvetovom meradle zbližovať. Na druhej strane toto spochybnenie jestvujúceho kultúrneho poriadku a inštitúcií vedie aj k ostrým odmietavým reakciám vo forme náboženského fundamentalizmu, nacionalizmu a xenofóbie. Regionálne identity a regionálne kultúry sa stávajú stále významnejšie. Menej rozvinuté krajiny majú stále väčšie problémy so zvládaním tohto procesu, pretože nemajú možnosť kontrolovať vektory globalizačných efektov - komunikačné technológie, medzinárodné mediálne koncerny, dopravné prúdy.

Procesy oddeľovania sa v oblasti kultúry nie sú problematické len sami osebe. Hrozí, že negatívne ovplyvnia aj systém "globálneho vládnutia". Keď chýba základ spoločných hodnôt, tak sa len veľmi ťažko dá presadiť spoločný postup v medzinárodnom systéme. Mimoriadny význam nadobúda komunikácia medzi kultúrami, kde dôležitú úlohu hrá schopnosť prekladať a sprostredkovávať. Konštrukcia nevyhnutného "boja kultúr" je v tomto ohľade protikladom do budúcnosti smerujúcej stratégie. Vyrovnávanie sa s hodnotami a kultúrami iných civilizácií sa musí odohrávať na báze "dialógu medzi kultúrami". V súčasnej fáze globalizácie to nie sú "ázijské hodnoty", islam, alebo politizujúci hinduizmus, ktoré by vykonávali nátlak na sekularizovaný, trhový a pluralisticko-demokratický model západných konzumných spoločností. Skôr je to naopak. Spolupráca, ktorej cieľom je rozvoj má dôležitú sprostredkovateľskú úlohu. Musí prispieť k vytvoreniu vhodných podmienok pre dialóg medzi kultúrami, ktorý bude viac než len formálnou ohľaduplnosťou voči tradičným hodnotám jednotlivých kultúr. Toto sa však nedá uskutočniť prostredníctvom štátnych inštitúcií. Skôr je potrebné vytvoriť mnohostranné transnacionálne diskusné siete, fóra a kanály, v ktorých bude možné organizovať procesy dorozumievania sa medzi kultúrami. Nádej, že hospodárske procesy samé budú hybnou silou skutočnej integrácie sú veľmi iluzórne. Mierová homogénna "transnacionálna konzumná kultúra" nevznikne dovtedy, pokiaľ polovica ľudstva bude vylúčená zo sveta konzumnej civilizácie.

Autori sú politológovia, uverejňujú v časopise Politik und Gesellschaft

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984