Mág litografie v SNG

Vladimír Gažovič je považovaný za jednu z najvýznamnejších osobností súčasnej slovenskej grafickej scény. Aj keď to znie možno pateticky, dosiahol to, čo sa spája s menom každého skutočného umelca - byť sám sebou. Túto skutočnosť prízvukuje s plnou vážnosťou a v plnej miere terajšia výstava umelcovej tvorby v Slovenskej národnej galérii v Bratislave, usporiadaná pri príležitosti jeho životného jubilea.
Počet zobrazení: 1413

Vladimír Gažovič je považovaný za jednu z najvýznamnejších osobností súčasnej slovenskej grafickej scény. Aj keď to znie možno pateticky, dosiahol to, čo sa spája s menom každého skutočného umelca - byť sám sebou. Túto skutočnosť prízvukuje s plnou vážnosťou a v plnej miere terajšia výstava umelcovej tvorby v Slovenskej národnej galérii v Bratislave, usporiadaná pri príležitosti jeho životného jubilea.

S jeho menom, no najmä dielom, súvisí tiež fakt, že po Kolomanovi Sokolovi, Vincentovi Hložníkovi a Albínovi Brunovskom je Vladimír Gažovič ďalší z tvorcov, ktorí štafetu slovenskej grafiky posúvajú ďalej smerom k budúcnosti. Nie zbytočne. V ich šľapajach idú totiž viacerí. Pozícia Vladimíra Gažoviča je v štruktúre slovenského výtvarného umenia nezameniteľná. Možno ho dokonca považovať za spiritus movens našej súčasnej farebnej litografie (a nielen súčasnej, veď predtým sa v našom prostredí tento typ tvorby vyskytoval len sporadicky). Začal ju "kriesiť" k životu akoby symbolicky v čase, keď sa písala storočnica jej objavenia zo strany Jula Chéreta. Predchádzalo tomu Gažovičove štúdium na bratislavskej VŠVU v rokoch 1961-1967 u prof. Vincenta Hložníka a neskôr štipendijný pobyt na Akadémii výtvarných umení vo Viedni u prof. Melchera.

Nahota umelcovej tvorby

Možno povedať, že jeho cesta viedla od expresívneho napätia k dramatickej skladbe tvaroslovných prostriedkov a odtiaľ k fantazijnej poeticko-imaginatívnej tvorbe. Tento jav sa dá vypozorovať už v jeho grafických listoch venovaných pripomienke Francisca de Goyu i v ďalšej sérii pôct venovaných známym umeleckým osobnostiam, ako boli Martin Benka, Cyprián Majerník, Mikuláš Galanda, Jiří John, Josef Sudek. Ešte predtým však zaujal magickou výpoveďou svojich farebných ilustrácii k Ovídiovým Premenám (1974-1977) a tento pohyb od autopsie k vnútornej podstate vyvrcholil neskôr v cykle litografií Americký pás cudnosti, ktorý vznikol na základe dojmov z cesty do USA v roku 1981. Ústrednou myšlienkou týchto diel je stanovisko k fetišom amerického spôsobu života, najmä k peňaženke, ktorej obsahom sa meria vari všetko, od hmotných statkov až po lásku a citové vydieranie. Gažovič ju poníma ako novodobú "hostiu" prijímanú za akúkoľvek cenu a cenu čohokoľvek, aj vraždy. Teda poznatku, ktorý prezentoval kedysi už Horatius - virtus post numnos, t.j. cnosť nasleduje za peniazmi. Predajnosť všetkého i vlastnej duše, to je azda aktuálny atribút i pre naše súčasné dejiny. Aj z tohto hľadiska je Gažovičova tvorba nadmieru aktuálna.

Zaujímavý je z umelcovej tvorby i ten poznatok, že postavy na jeho dielach sú spravidla nahé - neoblečené. Sám pripomína: "Myslím, že k tomu niet čo dodať." Napokon, výstava prináša dostatočný počet dôkazov o tomto jeho modus vivendi a to zo všetkých etáp umelcovej tvorby v chronologicky zostavenom prehľade, ktorý sa stal osvedčenou metódou prezentačnej galerijnej práce. Tá si v tomto prípade dala za cieľ predstaviť Gažovičovu tvorbu v širokom zábere a prehľadne bez toho, aby sa tak dialo na úkor vystaveného súboru prác. Koniec koncov i v tom spočíva úloha SNG, ktorá nemá žiaden racionálny dôvod vyčerpávať sa v "servírovaní" jednej výstavy za druhou.

Výstava grafickej tvorby Vladimíra Gažoviča vniesla do centra pozornosti skutočnosť prezentácie vysokých hodnôt umenia súčasnosti a súčasného umenia. A k tomu sa dá naozaj iba máločo dodať.

Autor je výtvarný kritik

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984