Integrácia
už Pavla Hamžíka vyhnala i vohnala do vlády. Zmarené referendum do NATO z neho urobilo politickú hviezdu. Dovtedy ničím mimoriadnym nevynikal. Lojálne pôsobil ako v zahraničnej službe, tak aj v kabinete Vladimíra Mečiara. Moc však vie zachutiť veľmi rýchlo a Pavol Hamžík podporovaný aj mienkou novinárov, si veľmi rýchlo uvedomil, že môže byť čímsi viac ako služobníčkom vodcu HZDS. Politiku pochopil ako kariéru. V jeho myslení je to schodisko, po ktorom treba vystupovať pomaly, nepreskakovať stupienky, ale predsa len vždy iba hore. Tak sa správal aj v diplomacii a tak sa správa aj v politike. Už pri zostavovaní vlády si nevedel predstaviť, že by bol niečím "menej" ako ministrom - automaticky spájal svoju budúcnosť s podpredsedom vlády. Dnes, možno, v kútiku duše sníva o premiérskej stoličke, hoci na ňu (ešte) nedorástol. K novinárom mal vždy korektný vzťah, ktorý bol často aj opätovaný. A hoci je v politike vlastne nováčikom, učí sa veľmi rýchlo - aspoň čo sa týka zákulisných straníckych obchodov. Členská základňa SOP je však nedočkavá a Pavol Hamžík vraj aj preto stráca autoritu vo vlastnej strane. Čo ho drží na špici je fakt, že bez neho by sa celá SOP rozsypala.
Vie veľmi dobre po maďarsky, do svojich troch rokov vraj ovládal túto reč lepšie ako slovenčinu (našich nacionalistov upokojíme, že je to Slovák). Aj preto sa počas volebnej kampane tak zručne pohyboval na južnom Slovensku. Hoci navonok všemožne podporoval Rudolfa Schustera, v politických i novinárskych kruhoch sa vedelo o rozporoch medzi týmito dvoma mužmi. Kombinácia Hamžík - liberál a Schuster - sociálny demokrat spolu nie vždy ladila. SOP sa však pre nich stala výťahom k moci, a to ich zbližovalo. Nevadilo im, že ich údajne "ľavicovú formáciu" podporuje veľkopodnikateľský sektor, nevadilo im, že ich poslanec Marián Mesiarik niekoľko týždňov pred vstupom do SOP koketoval s KSS a rovnako im nevadilo znehodnotiť svoj poslanecký klub manželkami, milenkami a podobne. Pavol Hamžík sa považuje za pragmatického človeka. Nemá ideológiu, teda nemá princípy a teda nemá ani vyhranený politický priestor. Má však imidž a vôľu k moci. Dnes mu to stačí. Ale dokedy?
