Televízia (sa) zabáva

Podľa najnovšieho prieskumu agentúry Focus až 26 % z 1800 respondentov pokladá za najlepší oddych sledovanie televízie. (Na porovnanie - kultúrne zážitky ako návšteva kina, divadla či koncertnej siene sú najlepším relaxom len pre 4,9 % opýtaných.) Zdá sa, že v súvislosti s klesajúcou životnou úrovňou bude význam televízie ešte stúpať, pričom zrejme najsledovanejšími titulmi - popri hlavnom večernom spravodajskom bloku - budú práve zábavné relácie.
Počet zobrazení: 2042

Podľa najnovšieho prieskumu agentúry Focus až 26 % z 1800 respondentov pokladá za najlepší oddych sledovanie televízie. (Na porovnanie - kultúrne zážitky ako návšteva kina, divadla či koncertnej siene sú najlepším relaxom len pre 4,9 % opýtaných.) Zdá sa, že v súvislosti s klesajúcou životnou úrovňou bude význam televízie ešte stúpať, pričom zrejme najsledovanejšími titulmi - popri hlavnom večernom spravodajskom bloku - budú práve zábavné relácie.

Komerčná televízia Markíza, ktorá je dominantou medzi našimi elektronickými médiami, v súčasnosti zaraďuje do vysielania celý tucet relácií oddychového charakteru, pričom do tohto počtu rátame iba pravidelne sa opakujúce, cyklické relácie a vynechávame rôzne telefonické hry a súťaže, ktoré slúžia - popri získaní finančnej či inej odmeny - tiež na relaxáciu divákov. Ak porovnáme vysielanie súkromnej Markízy s programom verejnoprávnej Slovenskej televízie, potom zistíme, že Markíza nielen počtom, ale aj žánrovou a tematickou pestrosťou sa väčšmi snaží uspokojiť rozdielne záujmy diváckej verejnosti v oblasti zábavy. V škále dvanástich relácií si môžu nájsť tú svoju diváci od ctiteľov Lasicu a Satinského po priaznivcov skupiny Senzi Senzus, kým Slovenská televízia pod novým vedením uprednostňuje predovšetkým tie programy, ktoré sú blízke vrcholovému manažmentu, t. j. najmä intelektuálnejšie ladené talk show.

Dvanásť do tucta z Markízy

Pravda, kvantitatívna stránka nemusí byť priamo úmerná kvalite a tento predpoklad sa pri pozornejšom a dlhodobejšom sledovaní zábavných relácií Markízy potvrdí. (Vysielaniu Slovenskej televízie sa budeme venovať v samostatnom článku.) Najvyrovnanejšiu úroveň má talk show Všetci sú za dverami osvedčenej autorskej a hereckej dvojice Milan Lasica a Július Satinský. Dobrý výber hostí z oblasti show biznisu zo Slovenska i susednej Českej republiky, no predovšetkým inteligentný humor a pohotovosť moderátorov zabezpečujú relácii stabilný divácky záujem. Táto talk show sa nahráva v bratislavskom Štúdiu S za účasti obecenstva. Prítomnosť publika je charakteristická aj pre ostatných jedenásť zábavných relácií TV Markíza a prináša dvojaký efekt: finančný (vstupné na živú nahrávku) a atmosférotvorný, ktorý sa v kladnom prípade prenesie aj na televíznych divákov.

Telecvoking sa pôvodne mal venovať len "komunálnemu" humoru, no v dôsledku spoločenského vývoja i diváckych ohlasov sa postupne vyprofiloval ako politický kabaret. Kým si jeho hereckí protagonisti Zuzana Tlučková, Jaroslav Filip, Rasťo Piško, Miroslav Noga a Štefan Skrúcaný udržiavajú pomerne vyrovnanú interpretačnú úroveň, scenáristicky relácia kolíše. V poslednom období sú vydarené časti skôr výnimkou, v relácii sa stretávame s polopatizmom nehodným jeho interpretov, s nedostatočným vypointovaním jednotlivých čísel, občas aj s trápnosťou. Akoby si autori neuvedomovali, že politická satira, ak má byť účinná, nemôže byť len vernou replikou reality, ale jej vtipnou reflexiou. Zrejme je načase, aby sa všetci tvorcovia Telecvokingu zamysleli nad jeho inováciou.

Smerom k politickému kabaretu sa uberá aj Dereš, nová autorská relácia humoristu Olivera Andrásyho, ktorý je autorom námetu, scenára i režisérom a spolu s osvedčenou partnerkou Elenou Vacvalovou aj interpretom sprievodného slova. Kadečo pri sledovaní Dereša, ktorý mal zatiaľ dve premiéry, bude divákovi povedomé (napr. traja humoristi, odpovedajúci na vtipné otázky zo slovenských ulíc, ešte z relácií Slovenského rozhlasu), no to nie je dôležité. Problém spočíva skôr v tom, že "výsluch" hosťa, ktorý by mal byť dominantou relácie, je zatiaľ jeho najmenej vydarenou časťou. Tak to bolo v rozhovore s Annou Malíkovou aj Ivanom Mjartanom, pričom v tom druhom prípade sa mohol divák zabávať aspoň na politikovej neverbálnej komunikácii. V úlohe imitátora predstaviteľov našej politickej scény sa tentoraz nepredstavuje Rasťo Piško, ktorého kariéra, zdá sa, upadá, ale občas aj presvedčivejší Robo Kajzer, tvoriaci dvojicu s Petrom Melušom ako prekladateľom do posunkovej reči. Ich spoločné vystúpenia, ako aj invenčné strihové rozhovory s politikmi, ktoré nikdy v takejto podobe neodzneli, patria medzi najlepšie a divácky najvďačnejšie časti Dereša.

Všetko tu už bolo

Vymyslieť v oblasti televíznej zábavy niečo celkom nové, originálne je dnes už ťažké. Globalizácia sa prejavuje aj v tejto sfére tvorivej činnosti a číre prepínanie kanálov káblovej televízie diváka presvedčí, že na svete existuje len niekoľko typov programov, často amerického pôvodu, ktoré sa uplatňujú v jednotlivých krajinách vo viac či menej vydarených modifikáciách. Netreba však chodiť do zámoria, stačí skonfrontovať vysielanie jednotlivých slovenských a českých televíznych staníc. Reláciu, ktorú vysiela Markíza pod názvom Aj múdry schybí, poznáme v zdokonalenom a dynamickejšom variante komerčnej televízie Prima ako konštatovanie, že Nikdo není dokonalý. Zdá sa, že pôvodná slovenská verzia dvojice Andrásy - Vacvalová by už tiež potrebovala jednak inováciu, pokiaľ ide o výber hostí a spôsob rozhovoru s nimi, a jednak menej zlomyseľnosti pri oslovovaní pouličných respondentov. Zatiaľ to vyzerá tak, že prevahu majú asociáli.

Svoje zahraničné pendanty majú aj dve ďalšie zábavné, do istej miery identické relácie - Smiechoty a Skrytá kamera (stačí si spomenúť na Natočto!, Neváhej a toč alebo Ptákoviny). Úroveň týchto relácií je do značnej miery daná kvalitou prevzatých či pôvodných videovtipov, ale svoju úlohu zohrávajú aj moderátori. V Markíze sú to Iveta Malachovská a Martin Nikodým, pre ktorých zrejme dôkladná scenáristická príprava nie je rozhodujúca. Žiaľ, ani v televízii sa nedá všetko "odšarmovať", a tak sprievodné slovo oboch moderátorov je často iba rýchlo plynúcim slovným balastom. Možno by im prospelo, keby si ho dali spätne zo záznamu prepísať - presvedčili by sa, čo všetko potárali…

Jožo Pročko síce tiež nevyslovuje samé perly, ale jeho pôvab a príťažlivosť je v inom: v úžasnej tvárnosti, premenlivosti, živosti, pohybovom nadaní a schopnosti nadviazať okamžitý kontakt s obecenstvom. Tak ho diváci poznajú ako moderátora amatérskej speváckej súťaže Slávici na ulici (v Čechách Do-re-mi či Carusošou), v ktorej ani tak nejde o spev ako o odvahu a zábavu, a zrejme preto ho oceňujú. Nie náhodou sa stal najpopulárnejšou postavou slovenskej televíznej zábavy, čoho dôkazom je aj dvojnásobné ocenenie v diváckej ankete TOM - Televízna osobnosť Markízy. Schopnosť už pri vstupe strhnúť na seba pozornosť prejavil naposledy aj v novej zábavnej relácii A tento poznáte? (v Čechách To je fór!), ktorá je istou obmenou niekdajšej Vtipnejší vyhráva. Moderátorom však nie je Oldo Hlaváček, ale Ivan Vojtek, ktorý si píše aj scenár a na vtipoch, ktoré interpretuje, sa vždy prvý a najlepšie baví.

Moderátori - problém číslo jeden

Moderátori sú, podľa môjho názoru, najväčším problémom televízneho vysielania na Slovensku, tobôž zábavy. Nie každý, kto má povesť "srandistu" v súkromnom živote, dokáže zabávať aj na obrazovke, najmä ak podcení scenár a dôkladnú prípravu. Vzácnosťou sú ľudia ako M. Lasica, ktorí dokážu ustriehnuť hranicu medzi humorom a trápnosťou, neskĺzajú do lascívnosti a neurážajú vkus a intelekt publika. Žiaľ, na Slovensku niet všeobecne prijateľného zabávača typu Petra Novotného či Karla Šípa a medzi terajšou mladou generáciou sa ani nikto podobný nečrtá. Napokon, prehnané sebavedomie a sebauspokojenie nikdy nie je hnacím motorom vývoja dopredu.

Moderátorský výkon je aj hlavným problémom zábavno-poučnej relácie Reklamátor, ktorá prináša unikátne, inak nedostupné ukážky z oblasti svetovej reklamy, najmä tej, ktorá využíva humor ako formu prezentácie propagovaného výrobku. Relácii by nesporne prospelo, keby mal Maroš Kramár okrem sympatického výzoru aj základné vedomosti o reklame (oveľa lepším moderátorom bol pred časom v podobnej relácii herec a pracovník reklamnej agentúry Michal Gučík) a keby sa toto hľadisko bralo do úvahy aj pri výbere hostí. Nestačí len vizáž, televízia je predsa audiovizuálne médium, záleží aj na tom, čo sa hovorí.

Magda Paveleková v Bonzáčiku, využívajúcom detskú úprimnosť pri pohľade na rodičov, a ľudový rozprávač Ander z Košíc v Anderovom rebrináku zostávajú ako moderátori sami sebou, čo je tiež jeden z predpokladov úspechu. Navyše sa vyznačujú sebairóniou, ktorá je znakom ich vnútornej sebaistoty. Vidieť, že nič ich tak ľahko nevyvedie z miery, ich úlohou je divákov príjemne pobaviť a tú plnia - hoci na neveľkej časovej ploche - vcelku úspešne. Najmä Anderov rebrinák, v ktorom sa anekdoty striedajú s folklórom, patrí do kategórie vkusnej ľudovej zábavy. Jej nevkusnou a lascívnou obdobou je show skupiny Senzi Senzus, ktorá (možno práve preto) dosiahla ešte vo verejnoprávnej Slovenskej televízii výrazný divácky ohlas (podľa údajov programového časopisu TV komplet až 42,8% sledovanosť). Po nútenom odchode z STV jej dvere dokorán otvorila súkromná Markíza. Osemdesiatminútový program, ktorý sa vysielal v najvhodnejšom čase - v sobotu 2. októbra od 20. hodiny, sa nahrával v Slovenskom Grobe, vari najlepšie sa v ňom zabával Jozef Golonka, ktorý sa ako pravidelný návštevník tentoraz posunul z hľadiska na javisko, a najtrápnejší bol hosť z Prahy Luděk Sobota, ktorý tromfol aj nevkusné prevleky členov skupiny, diletantské "moderovanie" jej lídra Dušana Hergotta i lascívne slová pesničiek, ktoré, našťastie, bolo rozumieť len občas. Podľa atmosféry v sále, ktorej práve takýto druh zábavy konvenuje, Markíza zrejme u značnej časti divákov zaboduje. Tí ostatní, ktorí ešte celkom neohlúpli, zrejme televízny kanál prepnú. Len aby bolo na čo…

Autorka je publicistka

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984