slovo o slove
Hranice, za ktoré sa nedá ísť
Týždenník SLOVO začína mať racionálnejší a aktuálnejší charakter. Hoci sa publikovaním svojich postojov nebudeme vzájomne hladkať, verím, že vždy to bude v duchu športového fair-play. Preto využívam možnosť zareagovať na glosu Martina Krnu Poslanci v krátkych nohaviciach (č. 28). Naozaj neviem pochopiť, prečo sa o poslancoch z vidieka stále hovorí len ako o dajakých krajských či okresných straníckych funkcionároch SDĽ. Za každým z nich je kus tvrdej a poctivej, takmer desaťročnej práce v regiónoch. Nejde o skleníkových politikov. Všetci sú absolventi školy, ktorou by mal hádam prejsť každý minister či poslanec. Samozrejme, niektoré veci sa nedajú porovnávať. V parlamente je to zodpovednejšie, náročnejšie a niekedy robia problémy mikrofóny i kamery. Tým však treba prejsť. Ale to všetko nemá nič spoločného s naším vnútorným presvedčením a postojmi. V prípade zdržania sa hlasovania pri vyslovovaní nedôvery vicepremiérovi Pálovi Csákymu to bolo aspoň pre mňa úplne samozrejmé. Pre mňa osobne je SNP historickou udalosťou, na ktorú som ako Slovák hrdý. Viem, že poslanci opozície mnohokrát využívajú pre svoje ciele národné a sociálne cítenie poslancov SDĽ. Viem však aj to, že na Slovensku je ešte stále dosť ľudí a žiaľ i politikov, ktorí sa snažia Povstanie znevážiť. P. Csáky mal dosť priestoru na to, aby mohol obvinenia opozície v súvislosti s tým, čo pred rokmi napísal o SNP, vyvrátiť. Mňa osobne nepresvedčil. Preto som sa pri hlasovaní zdržal. Na celej veci ma však mrzí niečo iné. To, že viaceré médiá z toho dobre že nespravili kardinálnu otázku Slovenska. Naozaj nemáme väčšie problémy ako zdržanie sa šiestich poslancov za SDĽ pri hlasovaní? Neberiem názor Krnovi, ale i poslanci z vidieka majú svoje zásady a hranice, za ktoré sa jednoducho nedá ísť.
Ľubo Dzurák, poslanec NR SR, Nováky
Čítam a odoberám SLOVO od prvého čísla. Rozhorčili ma však dva články - v dvojčísle 23-24 od hovorcu SDĽ Braňa Ondruša o pomeroch v TV Markíza a odpoveď Eriky Vincourekovej v čísle 28. Obidva mohli dať do Nového času alebo Nového trháku. Kauza Markíza bola vlani pred voľbami dosť zamotaná, chvíľami až trápna. Myslím si, že Ondruš by mal podobné typy článkov posielať do iných časopisov.
Magda Malichová, Prievidza
Pani Vincoureková píše o svojom účinkovaní v Markíze, akoby všetci okrem nej boli hlupáci. Priznám sa, že keď moderovala Smotánku, vždy som preladila na iný program. Neznášala som - a nielen ja - jej ukecanosť. Ešte sa chválila, že keď bola jej dcéra v Maroku, šejk za ňu ponúkal 300 tiav. Koho už to zaujíma, keď 65% občanov SR žije na hranici biedy a v tejto relácii sa jej aktéri doslova obžierajú? Bola škoda dvoch strán v SLOVE, mohli sa lepšie využiť, ale aby sa nepovedalo, že to nie je demokratický týždenník, tak ste jej umožnili reagovať na B. Ondruša. Dosť bolo klebiet, blemových rečí a mydlových bublín!
Ružena Sedláková, Dubnica nad Váhom
SLOVO, zanechaj osobné invektívy a zachovaj si serióznu tvár. Asi s takýmto posolstvom by som sa chcel obrátiť na redakciu tohto týždenníka, ktorá by mala zostať verná svojej orientácii a nenechať neprimerané miesto nevhodným polemikám tak, ako to prezentovali bývalí pracovníci Markízy B. Ondruš a E. Vincoureková. O nekalých akciách v tejto súkromnej televízii sa veľa hovorilo už v predvolebnom období. Prečo naďalej dáva SLOVO priestor tomuto problému? Avšak ako čitateľ sa teším, že po zaniknutom časopise Nové slovo dostávam do rúk politologický časopis s vyhraneným, mne sympatickým zameraním, ktorý by nemal neklesnúť na úroveň bulvárneho štýlu. Pripúšťam diskusiu, no vecnú, na kultivovanej úrovni.
Vladislav Šmihula, Bratislava
