slovo o slove
Prehádali celý rok
Článok Petra Zajaca - Vanku Ako vybŕdnuť zo závozu (č. 30/99) je tak pravdivý, že už ani viac pravdivý nemôže byť. Aj to dobré, čo sa tu po 2. svetovej vojne vybudovalo, sa zničilo. Nečudo, veď noví páni povstali z kotolní, nemali o riadení štátu ani potuchy a podľa toho vyzerá i naša republika. Pomaly sa budeme mať horšie ako v roku 1945, lenže vtedy bol koniec vojny. Každý sa bažil za Západom, kým sa nepresvedčil, že ani tam pečené holuby nepadajú do úst bez práce. Všetci sa tešili, ako sa bude voľne cestovať za hranice, no kto si to môže dovoliť? Kedysi som chodievala letecky takmer každý rok k Čiernemu moru za 3150 Kčs na 14 dní i s bývaním a stravou. Kožná lekárka mi teraz odporúčala dovolenku pri mori, tak som sa jej spýtala, či mám vykradnúť dajaký trezor. Ako dôchodkyňa si to nemôžem dovoliť. Za prvej ČSR bol môj otec nezamestnaný, potom prišla vojna, po nej sa budovalo, dnes sa to všetko rozpredáva za babku podľa toho, kto nosí správne stranícke tričko. A tak rozmýšľam, kedy som sa vlastne mala dobre. Ja som zažila toľko zla ako iní za dva životy. Ukazuje sa, že ma ani nijaká perspektíva nečaká. Naši vládni sa už rok iba hádajú, či majú byť len v SDK alebo aj v DS, KDH, akoby sa nemali konečne začať starať o to, aby sa občania mali konečne lepšie. Tuším, že najlepší ministri sú z SDĽ, neškriepia sa, pracujú tak, ako sa dá.
Ružena Sedláková, Dubnica nad Váhom
Najprv musí vybŕdnuť Kremeľ
Esej publicistu Petra Zajac - Vanku je jednoznačným odmietnutím „výdobytkov“ zamatovej nežnosti z roku 1989. Sme v závoze, špekulujeme, ako z neho vybŕdnuť. Verím, že podobných tvrdení bude pribúdať, až pokiaľ sa chválospevy o „nežnej“ neocitnú v starom železe. Za boľševizmom nik nebanuje, ale za potencionálnou slovanskou veľmocou áno. Socializmus bol vraj nereformovateľný. A čo dnešok, ten je? Kto si prečíta 106. verš zo Sládkovičovej Maríny, zistí, že je to proroctvo o súčasnosti: „Tón tento veku tomuto špatne na pohrebe zazneje“. Kedy už, preboha, Slovania pochopia, že vrcholí strach súčasných správcov sveta z potencionálneho zjednotenia Slovanov? Prečo im nič nehovorí vzájomné rozoštvávanie slovanských štátov, vytláčanie Ruska z Európy? Slovensko zo závozu nevybŕdne, dokiaľ z neho nevybŕdne Kremeľ. Ladislav Augustín, Domaniža
Ak hodnotiť, tak objektívne
Som názorovo na obrátenej strane politického spektra ako Ján Čarnogurský a František Mikloško, ktorí presadzujú vytvorenie úradu na dokumentáciu zločinov komunizmu. V jednom sa však s nimi na rozdiel od Gabriely Rothmayerovej (Úzky chodník k budúcnosti - č. 27/99) a Petra Greguša (Úrad ako bumerang - tamtiež) stotožňujem. Mali by sme desaťročia budovania socializmu zhodnotiť my, čo sme tu žili a pracovali. Toto obdobie nepatrí ešte historikom, tým pripadne až o sto rokov, ak čas potvrdí, že likvidácia socializmu bol rozumný krok. Ak má z takéhoto hodnotenia vyplynúť poučenie, potom by malo byť čo najobjektívnejšie, čo aj F. Mikloško v podtexte spomína (Úrad pamäti národa - č. 28/99). Samotný názov - Úrad na skúmanie zločinov komunizmu však nie je krokom k objektivite, pretože prejudikuje jeho prácu i výsledky pod heslom Zatratiť minulosť, aby sa ospravedlnila prítomnosť. Ak naozaj ide KDH o objektivitu, potom sú dve možnosti: 1. Ak vedenie úradu bude menovať vláda alebo minister spravodlivosti, malo by mať 40 rokov budovania socializmu spoločenského obhajcu. 2. Ak by ho zriadil prezident SR či Matica slovenská, tak by v nej nemali byť len ľudia politicky orientovaní ako súčasná moc, ale aj takí, čo by reprezentovali 30-50% respondentov rozličných výskumov verejnej mienky, ktorý tvrdia, že za socializmu bolo lepšie.
Ing. Andrej Sablič, Michalovce
