žihadlica

Jednotkárka
Počet zobrazení: 1381

Jednotkárka

„Čo sa len mohlo stať?“ húta mladý asistent, keď položil telefón. Dosiaľ mu v ušiach hučia slová: „Ihneď sa dostavte do mojej kancelárie!“ Keď sa stretnú na chodbe, prodekan mu ledva odpovie na pozdrav a teraz len stroho vyhŕkol zo seba príkaz a tresol slúchadlom. „Iba ak za ten včerajšok. Ale to hádam nie…“ Vyťahuje zo zásuvky fascikel s nápisom TESTY. Napochytre v ňom listuje. „Aha, tu je. Bolo mi to treba?“ sám si kladie otázku, „no poďme do boja.“ „Ďalej!“ počuje spoza dverí nevrlý hlas. Vstúpi. Zástupca dekana nervózne klopká prstami na stôl: „To vám ale trvalo!“ Asistent sa ukloní. Až teraz si všimne, že v kresle, postavenom v kúte, sedí počerný muž so skríženými rukami. Hneď ho spoznal. Veď hádam niet televíznej Šľahačky bez jeho širokého, sebavedomého úsmevu. Tak predsa ten nešťastný test… „Teda vy ste vraj dali slečne Dianke nedostatočnú?!“ oboril sa prodekan na mladého pedagóga. „Vy neviete, že patrí k našim najlepším,“ pozrel na prítomného hosťa a poopravil sa, „že je, teda, našou najlepšou študentkou? Veď dosiaľ mala samé jednotky!“ Asistent mu podá bez slova čistý papier, na ktorom bolo krásnym ženským písmom uvedené Diana Bukovská. „Čo to má znamenať?“ nechápavo obracia prodekan list z jednej strany na druhú. „To je, prosím, včerajší test slečny Bukovskej,“ dodal si asistent odvahy. „Prišla na písomku, podpísala sa, chvíľku posedela a keď sa začala nudiť, odovzdala mi len toto. Akú známku by ste jej dali vy?“ Nadriadený sa poškrabal po plešinke, potom fľochol na pána v kúte. Ten iba mykol plecom. „Hádam bola indisponovaná,“ hundre. „Nebol ten test veľmi náročný?“ „Väčšina študentov ho spravila na jednotku alebo dvojku,“ bráni sa obvinený. Prodekan si zase vymení pohľad s mužom, ktorý sa od netrpezlivosti začína mrviť v kresle. „Ale veď predsa dobre viete, kto je to slečna Dianka,“ okúsi mladého kolegu z inej strany. „Iste, poslankyňa.“ „Poslankyňa, neposlankyňa,“ mávne rukou. „Aj slečna Velíková sedí v parlamente, a my sa preto nezbláznime. No Dianka je predsa priateľka môjho, vlastne nášho veľkého priateľa, mecenáša fakulty, tuto pána Juraja Slivku.“ „Fero,“ vstáva zachmúrený Slivka, „už to nepreťahuj. Čakajú ma dvaja ministri.“ „Áno, pravdaže,“ uľahčene si vydýchne prodekan. Teší sa, že iniciatívu v tejto nepríjemnej situácii prevzal zaňho ktosi iný. „Nepredlžujte to. Napíšte jej výbornú. Nie, nijaké opravné termíny,“ zdôrazňuje, keď zbadal náznak oponovania, „slečna Dianka zajtra letí do Ameriky, v rámci parlamentnej delegácie.“ „Teda Ďurko,“ radí prodekan mecenášovi, keď pokorený asistent opustil jeho kanceláriu, „to je už siedmy raz. Nemohla by Dianka aspoň zo dve-tri vety naškrabať, hoci aj hlúposti? Uznaj, predsa len by to bolo čosi iné. Nemusí sa dať každý tak rýchlo presvedčiť ako tento skadenoha-skaderuka. Dobre, dobre, keď hovoríš, že nie - tak nie. Naozaj, kedy zase skočíme na poľovačku? Ten Jožkov revír sa mi viac pozdával ako Ivanov.“ Prodekan ešte netuší, čo ho bude na druhý deň čakať na stole. Skadenoha-skaderuka sa po prebdenej noci rozhodol pre revoltu. Keď nemal odvahu napísať do novín, podpísal aspoň výpoveď.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984