anketa
Uplynulú sobotu sa uskutočnil 18. ročník turisticko-spoločenského podujatia Clementisova cesta, ktoré tradične usporiadali miestne samosprávy v Tisovci a Pohorelej v spolupráci s MDĽ. Jeho účastníkom sme položili otázku, aký majú pre nich myšlienky a životné osudy Vladimíra Clementisa význam.
MILAN VOJTKO, hlavný iniciátor prvých ročníkov: Pred niekoľkými dňami sme si pripomínali 60. výročie vypuknutia vojny, pričom Clementis tragický nastávajúci vývoj Európy predvídal rovnako ako zlom v 50. rokoch. Preto ich nemohol prežiť. Pre moju generáciu predstavoval inšpirujúcu osobnosť. Som rád, že myšlienka z roku 1968, keď sme sa s Lacom Novomeským dohadovali, ako si uctiť pamiatku jeho bojového druha, no v celoslovenských dimenziách sme ju mohli prvý raz uskutočniť až v roku 1982, sa ujala. Nech už sa Clementisovi v minulosti dávali kadejaké prívlastky, bol osobnosťou, na ktorej by sme sa i v budúcnosti mohli zjednotiť.
JÁN ŠULEJ, starosta Pohorelej: O Clementisovi som sa dozvedel od starších občanov. Otec mi spomínal, ako chodil do Pohorelej, kde pomáhal chudobným svojimi právnymi radami. Od začiatkov sa zúčastňujem na organizovaní tohto podujatia. Clementisov odkaz platí dodnes - ako politik mal záujem, aby sa ľud na Horehroní či Gemeri zomkol a usiloval o to, aby žil hoci v ťažkých podmienkach, no dôstojne. Bodaj by bolo dnes viac politikov, ktorí by pamätali na prostých ľudí.
MILAN IŠTVÁN, poslanec NR SR: Dosiaľ sme sem prichádzali z MDĽ opozične orientovaní, tohto roku sme tu v podstate prvý raz ako prívrženci vládnej moci. Z tejto novej pozície a v súčasnej zložitej situácii sa máme čomu učiť aj od Clementisa. Predovšetkým potrebu neustálej komunikácie s ľuďmi, aby sme nerozprávali iba o tom, že to chceme robiť inak ako naši predchodcovia, ale sme to i naozaj realizovali.
MILAN GACÍK, štátny tajomník ministerstva kultúry: Škoda, že Clementisovi nedovolili slúžiť naďalej svojmu národu a štátu, na ktorého obnovení sa podieľal. Je tragédiou, že mu život odobrali jeho bývalí kolegovia a priatelia. Nepochybne bol ako politik, diplomat a publicista jeden z prvoradých slovenských intelektuálov, ktorí naznačili veľmi veľa do budúcnosti. Pokiaľ som sa dozvedel o Clementisovom vzťahu ku kultúre, mám pocit, že ju nechápal ako súbor inštitúcií, ale ako proces podpory kultúrnej tvorby. O to sa i my teraz usilujeme.
PETER MINÁČ, primátor Tisovca: Za najcennejšie na tejto akcii považujem, že sa tu ľudia stretávajú, nadväzujú nové priateľské vzťahy. Veď dnes nemajú ani kus času na seba. Nepripomíname si teda iba Clementisa. V súvislosti s nedávnym výročím SNP si myslím, že učebné osnovy dejepisu by mali väčší priestor venovať Povstaniu a osobnostiam, ktoré pochádzajú z toho-ktorého regióny. Medzi ne určite patrí aj Clementis.
JOZEF LYSÝ, politológ: Mám rád toto podujatie preto, lebo Vlado Clementis, ale aj iní vtedy i dnes žijeme akoby vo svete, v ktorom irónia prestala fungovať. Clementis z podobnej situácie hľadal východisko. My rozmýšľame tiež v jeho duchu a som rád, že tu vždy nájdem priateľov, s ktorými si na túto tému môžem pohovoriť. Ťažko sa to dá urobiť kdesi inde.
VOJTECH KONDRÓT, básnik: Prišiel som do Tisovca preto, aby som tu získal opäť dobrý pocit. Som rád, že s podobným pocitom odchádzajú aj ostatní, čo tu strávili víkend. Či už ide o mladých ľudí okolo dvadsiatky, alebo skôr narodených. Všetci tu zanechali po sebe čosi pekné a dobré bez toho, aby vyslovili veľké slová. Pre mňa Clementis znamená najmä zosobnenie inteligencie. Nie politiku, ale život, krásu a poéziu.
