Lesy nie sú iba drevo
Je na počudovanie, že aj seriózny ľavicový časopis, za ktorý SLOVO považujem, publikuje článok, kde autor prezentuje názory veľmi vzdialené objektivite (Miliardové úniky, č. 29). Jeho bohorovné tvrdenie, že úpadok nášho drevospracujúceho priemyslu majú na svedomí najmä štátne lesy, nie je, žiaľ, nové.
Veľmi usilovne v médiách túto tézu propagujú predstavitelia spracovateľov dreva. Odvetvie, ktoré je, mimochodom, úplne odštátnené. Je jedným z paradoxov našej doby, že predstavitelia sprivatizovaných drevárskych kapacít odrazu zatúžili po akejsi obdobe plánovacej komisie z čias socializmu, ktorá by im direktívne zabezpečovala dodávky drevnej suroviny. Pravdaže za cenu podľa ich predstáv. Zvláštna predstava o trhovom hospodárstve. A nechcú akosi pochopiť, že aj správcovia štátnych lesov sú nútení správať sa trhovo. Nie preto, že potrebujú vytvárať zisk za každú cenu, no preto, aby získali prostriedky na riadne obhospodarovanie zvereného lesného majetku. To znamená zabezpečenie funkcií lesov v celom komplexe. Na štátnych lesoch bude aj v budúcnosti spočívať hlavná ťarcha zabezpečenia verejnoprospešných funkcií, ktoré lesy plnia. Pritom dve pätiny lesov Slovenska už obhospodaruje neštátny sektor. Stojí za povšimnutie, že aj zmienená kampaň drevárskej loby smeruje výlučne k štátnym lesom. Neštátny sektor akoby ani nejestvoval.
Ide o prežitie V nadpise článku sa uvádza, že lesy by mali slúžiť všetkým. S tým, pravdaže, nemožno nesúhlasiť. Obsah článku je však o niečom inom. Zámer autora podporiť niektoré tvrdenia formuláciami „hovorí sa“, je veľmi vratká. Pretože hovorí sa aj o dovoze lacného dreva z východu, o vývoze surového dreva samotnými spracovateľmi atď. To ale nemožno považovať za seriózny prístup k riešeniu problémov. Azda netreba zdôrazňovať, že lesy bez finančného zabezpečenia nemôžu prežiť. Pri viac-menej symbolickej podpore štátu, ktorá klesla v tomto roku na historické minimum (okolo 10% v porovnaní s rokom 1989) tu naozaj ide o prežitie. Ak lesníci nezískajú dostatok prostriedkov na obnovu lesných porastov, pestovanie, ochranu a ostatné nevyhnutné lesnícke činnosti, tak toto naše národné bohatstvo môže byť o niekoľko desaťročí iba spomienkou. A je známe, že hlavný zdroj príjmov pre lesy plynie z predaja dreva. Noví vlastníci drevárskych firiem ťažko priznávajú, že príčina je predovšetkým vo vlastnej neschopnosti prispôsobiť sa zmeneným podmienkam. Jednoduchšie je celý problém posunúť lesníkom, ktorí vraj uprednostňujú vývoz, a domáci spracovatelia bankrotujú pre nedostatok dreva. Pritom sa demagogicky zneužíva veľmi citlivá sociálna otázka. Prvotnú príčinu treba hľadať v insolventnosti vlastníkov prevažnej časti sprivatizovaných kapacít. Na Slovensku vzniklo vyše 800 nových piliarskych prevádzok! Všetky na báze pílenia prevažne smrekovej guľatiny. Silne to pripomína stav po vzniku prvej ČSR, keď sa taktiež živelne rodili stovky píl bez reálneho zhodnotenia surovinovej základne. Pochopiteľne, že väčšina postupne zanikla.
Ťažba limitovaná zákonmi Na Slovensku sa ťažba dreva limituje príslušnými právnymi normami, ktoré patria k najprísnejším v Európe. Tiež platí zásada o prednostnom spracovaní dreva z prírodných kalamít. Tieto v posledných rokoch tvoria viac ako polovicu ročných ťažieb. Kalamita si nevyberá, takže spracovať a následne predať treba to, čo les vydal. Enormný záujem pretrváva však iba o niektoré guľatinové sortimenty, najmä smrek. Pritom v drevinovom zložení SR prevládajú listnáče. Z tohto pohľadu je zameranie drevárskych firiem veľmi nevhodné. Dá sa to povedať aj tak, že nároky na drevnú surovinu nezodpovedajú reálnym možnostiam. To však nie je nič nové. Hospodárska úprava lesov presne inventarizuje stav lesných porastov a na desaťročia dopredu stanovuje vývoj a stav porastových zásob v druhovej i sortimentnej skladbe. Ako je to teda s údajnou neochotou štátnych lesov dodávať drevo domácim spracovateľom? Pohľadávky štátnych lesov po lehote splatnosti voči spracovateľom dreva trvale prekračujú pol miliardy korún. V roku 1998 to bolo vyše 700 miliónov. A pokiaľ ide o vývoz dreva, je to predovšetkým otázka platieb a cien. Ročná ťažba na Slovensku v súhrne prekračuje reálne možnosti spracovateľov, ktoré sú 4,5 mil. m3. Ťažba dreva vlani dosiahla približne 5,5 mil. m3.
Lesníci už nemôžu cúvať Nik nemusí pochybovať o tom, že pokiaľ je domáci odberateľ dreva seriózny obchodný partner, nebude mať dostatok drevnej suroviny. Prirodzene, že iba v súlade s ťažbovými možnosťami našich lesov. V súčasnosti je však taký stav, že kým problémy s platbami a termínmi u zahraničných odberateľov v podstate neexistujú, nedá sa to povedať o veľkej časti domácich odberateľov dreva. Lesníci - ako každý prvovýrobca - jednoducho už nemajú kde cúvnuť a riešiť svoje finančné krytie inak ako predajom dreva. Stratégia a koncepcia rozvoja lesníctva na Slovensku predpokladá, že budú stále väčšiu váhu nadobúdať verejnoprospešné funkcie lesov. Ide o tzv. mimoprodukčné funkcie (ekologická, vodohospodárska, zdravotná, rekreačná, krajinotvorná a ďalšie). Už dnes tvoria lesné porasty takéhoto charakteru takmer tretinu porastovej plochy Slovenska. Keď hovoríme o lesoch ako o národnom bohatstve, tak je to najmä z tohto pohľadu.
Autor je poradca ministra pôdohospodárstva SR pre lesníctvo
