Byty pre sociálne slabšie skupiny
Jedným z podstatných rozmerov sociálnej otázky je otázka bytová. Ak možno v súčasnosti sociálnu problematiku charakterizovať ako výbušnú, ohrozujúcu celú budúcnosť krajiny, deje sa tak predovšetkým v dôsledku kritickej situácie v bytovej výstavbe.
Napriek všetkým problémom sa nedá hovoriť o tom, že Programové vyhlásenie vlády SR sa v oblasti bytovej politiky neplní. Dokonca v roku 2000 sa namiesto plánovaných 12 500 dokončených bytov podarilo ukončiť výstavbu až v 12 728 prípadoch. Reálne sa má tento počet v roku 2001 zvýšiť na 15 500 a v roku 2002 až na 18 000 bytov. Avšak rovnako, ako sa vytvárajú až priepastné rozdiely v príjmoch, vytvárajú sa aj priepastné rozdiely v bývaní. Tie sú možno dokonca ešte drastickejšie. Jestvujú ľudia, ktorí sú vlastníkmi niekoľkých bytov, nezriedka vysoko nadštandardných. Alebo sú majiteľmi víl a luxusných obydlí. Na druhej strane sú ľudia s nízkymi príjmami, tiesniaci sa v malých a nevyhovujúcich bytoch spolu s rodičmi, teda bez vlastného bytu. Situáciu vyostruje prehlbovanie regionálnych rozdielov v rámci Slovenska, v dôsledku čoho tisíce bytov zostáva opustených, pretože ľudia z nich odišli za prácou do iného regiónu alebo do cudziny.
Samospráva najlepšie pozná pomery v regióne Najkritickejšia je situácia v prípade mladých, začínajúcich rodín s nízkymi až podpriemernými príjmami. Je to skupina obyvateľov, pre ktorých neposkytoval dosť finančných možností na získanie vlastného bytu ani Štátny fond rozvoja bývania, ani stavebné sporiteľne, nehovoriac už o možnostiach získania komerčných úverov, ktoré boli pre týchto ľudí jednoducho nedostupné. Tieto mladé rodiny potrebujú spolu s ďalšími nízkopríjmovými skupinami nájomné byty s nízkym nájomným. Aj oni budú totiž rozhodovať o populácii Slovenska.
Stavba bytov s nízkym nájomným by mala byť záležitosťou obcí. Okrem toho, že obce nielenže najlepšie poznajú miestne potreby obyvateľstva a regiónu, ale komunálna bytová výstavba je ich doménou na celom svete. Samozrejme, na rozsiahlejšiu výstavbu zatiaľ nemali dostatok prostriedkov. Väčšina z nich sa ani neodvážila požiadať o úver na tieto ciele. Skôr využila finančné prostriedky získané najmä odpredajom obecných bytov do osobného vlastníctva ich užívateľom, alebo prostriedky získané úverom na výstavbu bytov znovu odpredávaných do osobného vlastníctva ich užívateľom. Dialo a deje sa tak napriek tomu, že tieto kroky si vyžadujú viacmenej nadpriemerné príjmy, ktoré majú mladé rodiny málokedy.
Alternatívy podpory štátu Riešenie by mala priniesť poslanecká iniciatíva umožňujúca novelizáciou právnych predpisov čerpať obciam nenávratný príspevok vo výške 50 percent nákladov na výstavbu a zvyšných 50 percent má poskytnúť Štátny fond rozvoja bývania pri úrokovej miere 4,4 percenta a lehote splatnosti dvadsať rokov. Alternatívne sa uvažuje o rozložení splácania úverov až na tridsať rokov, pričom Štátny fond rozvoja bývania by poskytol len 30 percent potrebných prostriedkov a zvyšných 20 percent by mohla získať obec prostredníctvom bankových záruk, pri kto-rých by ministerstvo poskytlo výhodnejšie podmienky.
Týmto spôsobom by sa malo získať 3000 nájomných bytov pre rodiny s príjmom na osobu neprekračujúcim 2,5-násobok životného minima. Nie je to veľa, ale každopádne je to krok k zlepšovaniu situácie. Suma 850 miliónov Sk je oproti minulému roku, keď na výstavbu nájomných bytov spolu s technickou infraštruktúrou a na odstránenie systémových porúch bytov vláda rozdelila 550 miliónov Sk, o 300 miliónov Sk vyššia. Ak štát v minulom roku poskytol pre celú bytovú výstavbu 8,6 miliárd Sk a v tomto roku sa má táto suma pohybovať v objeme len 7,3 miliárd. Sk, znamená to aspoň určitú reštrukturalizáciu bytovej výstavby v prospech príjmovo slabších skupín obyvateľstva. Niečo zostalo aj z miliardy pridelenej na podporu bytovej výstavby z privatizácie Slovenských telekomunikácií a dúfajme, že čosi ešte pribudne. Netreba však opomenúť pripravenosť regiónov v tomto procese. Pretože aj od nich záleží, koľko bytov budú môcť obývať noví nájomníci.
Autor (1932) je ekonóm
