Niektoré nedostatky daňovej sústavy
Ak sa spýtate podnikateľa, s akými prekážkami sa počas svojej profesionálnej činnosti najčastejšie stretáva, v jednej z odpovedí iste spomenie vysoké daňové zaťaženie. Jeho výška je kameňom úrazu pre malých, stredných či veľkých podnikateľov. Názory na formu daňovej reformy sa rôznia a dokážu sa zhodnúť jedine na tom, že musí byť efektívna.
Východiská, v dôsledku ktorých by daňová sústava mala stimulovať podnikanie, a na ktorých sa odborníci zhodujú, sú nasledujúce:
- jednoznačnosť formulácií zákonných ustanovení a celková stabilita daňových zákonov
- rovnoprávnosť podnikateľov a štátu.
Fakt, že existuje diskusia o týchto hlavných prvkoch - od nich závisí motivácia daní pre fungovanie podnikateľského prostredia - svedčí o tom, že ani jeden z nich nepôsobí tak, ako by v trhovej ekonomike mal.
Od daňovej reformy v roku 1993 a v priebehu uplynulých rokov sa nespočetne krát menili daňové zákony. Prehľadnosť sa strácala. Aj preto je nemožné využívať vo firmách finančné plánovanie, hoci len na jeden alebo dva roky. Tým sa znemožňuje dôsledné sledovanie finančných tokov firemných peňazí a jeho využívania na základe porovnaní plánov so skutočnými finančnými výdavkami.
Napriek tomu, že oblasť daní nie je transparentná a motivujúca pre podnikateľské subjekty - ktoré, mimochodom, na riešenie nastoľujú celý rad vecných problémov - jestvuje na vládnej úrovni akási "spokojnosť" so súčasným stavom. Očakávajú sa iba čiastkové zmeny bez toho, aby daňoví špecialisti hlbšie analyzovali účinnosť daňovej sústavy, zovšeobecnili skúsenosti daňovej reformy uskutočnenej v roku 1993 a na základe toho pripravili optimálnejšiu a stabilnejšiu reformu. Správa daní by mal byť účinná, tak, aby zladila záujmy štátu s motiváciou podnikateľov. Nestačí len deklarovať, že napríklad cieľové percento dane z príjmov právnických osôb by sa malo pohybovať medzi 15-20 percentami, lebo len vtedy môžu mať dane motivačný účinok. Pritom aj toto riešenie sa podmieňuje zlacnením nákladov na verejnú správu, čo sa dáva do priamej závislosti so zabezpečením znižovania daní.
Ekonomické efekty daňového zaťaženia Efektívnosť verejnej správy meraná podielom jej spotreby na HDP u nás nie je najlepšia - výdavky na jej zabezpečenie sú vysoké a efekty nízke. Verejná správa pohltí spotrebu HDP čosi pod 50 percent a počas nasledujúcich dvoch rokov by sa toto číslo malo pohybovať v intervale od 35 do 40 percent. Len vtedy bude vraj možné zlacniť náklady a k tomu úmerne aj znižovať dane. Avšak spájanie racionalizácie verejnej správy so znižovaním daňového zaťaženia až v priebehu dvoch rokov je ekonomicky neúnosné a neprispeje k rozvoju a prosperite podnikania. Štát nesie plnú zodpovednosť za racionalizáciu ústrednej štátnej správy a za to, že vynakladá zbytočne finančné prostriedky tam, kde neprinášajú spoločenský efekt.
Daňoví poplatníci predsa nemôžu prispievať na neefektívnu verejnú správu. Tým, že sa prostredníctvom vysokých daní odčerpávajú finančné prostriedky z podnikateľskej sféry, sa verejná správa stáva brzdou rozvoja podnikov a ich prosperity, čo sa zákonite musí prejaviť aj na odvádzaní finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu. Nenaplnenie jeho príjmovej časti má potom vážne dôsledky na pokrytie financovania celospoločenských potrieb.
Hoci sa zodpovedné ústredné finančné orgány štátnej správy bránia zásadnejšej daňovej reforme, odborná verejnosť, rezortné orgány a podnikatelia po nej volajú. Jej vykonanie by malo zabezpečiť jednoznačné preradenie zo skupiny krajín s vysokým daňovým zaťažením, kde sú investori motivovaní rôznymi úľavami a daňovými prázdninami, do skupiny krajín s nízkymi daňami a rovnakými podmienkami pre všetky podnikateľské subjekty.
Jestvuje však zhoda, že príjmy právnických a fyzických osôb by sa mali zdaňovať 15-20 percentnou sadzbou. Zníženie sadzby zo 40 na 29 percent, ktoré sa uskutočnilo, potvrdzuje, že toto rozhodnutie má pozitívny účinok na štátny rozpočet. Je preto možné očakávať, že aj ďalšie zníženie tejto sadzby by mohlo mať okamžitý efekt. Aby sa tento predpoklad reálne dosiahol v programe ďalšieho znižovania daňového zaťažovania podnikateľskej sféry, nemalo by byť hlavným kritériom hľadisko fiškálne, ale v prvom rade to, aký ekonomický efekt opatrenie prináša.
Ideálny systém nejestvuje Názory medzi zainteresovanými štátnymi orgánmi a predstaviteľmi vlády na ďalší postup v daňovej reforme sa rôznia. Za racionálny by sa mal považovať program reformy vychádzajúci z ekonomických efektov. Ako vyplynulo zo skúseností s cestou "skromnejšieho" znižovania daňovej zaťaženosti, sú dosiahnuteľné. Aj preto by sa v nej malo razantnejšie pokračovať. Podporiť by sa mal taký postup, aby sa u fyzických osôb pokračovalo vo valorizácii daňových pásiem a v budúcich rokoch došlo k ďalšiemu zníženiu daňového zaťaženia. Nie je pritom na mieste" že reformné kroky, napríklad u právnických osôb sa odďaľujú len preto, že sa očakávajú finančne náročné dva roky. Samozrejme, berieme do úvahy skúsenosti, že vyššie daňové sadzby neznamenajú vyšší daňový výnos, teda inkaso daní do štátneho rozpočtu. Napriek pozitívnemu trendu znižovania priamych daní sú podnikateľské subjekty na Slovensku stále vysoko zaťažené daňami. Okrem samotnej dane, ktorú musia podnikatelia odviesť do štátneho rozpočtu, ide aj o odvody do fondov a veľmi obmedzenú skupinu daňovo uznateľných nákladov.
Treba zladiť aj vyberanie nepriamych daní - dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane - s legislatívou Európskej únie. Reforma by mal zaručovať jej dlhšiu stabilitu, krátkodobo sa legislatíva v oblasti daní nemenila. Nemusí sa brať ako fakt, že jedna väčšia daňová deformácia je lepšia ako niekoľko malých. Ak si pomôžeme poznatkami z ekonomickej vedy, je preukázané, že strata z dane sa rovná druhej mocnine miery zdanenia. Preto je lepšie uvaľovať primeraný počet malých daní namiesto jednej rozsiahlej.
Ak chceme optimalizovať daňový systém, mali by sme rešpektovať dva základné daňové princípy: princíp spoločenskej prospešnosti a platobnej schopnosti. Optimálny daňový systém by mal spĺňať päť požadovaných vlastností:
- ekonomická efektívnosť
- administratívna jednoduchosť
- pružnosť
- politická prehľadnosť
- spravodlivosť
Ideálny daňový systém neexistuje. Preto treba voliť prístup "najlepší z možných". Funkcia spoločenského úžitku môže byť utilitárska alebo rawensianska. Utilitárska vedie k progresívnemu zdaneniu, rawensianska k vyššej progresii. Výsledkom úvah o účinnosti daňového systému a tvorbe praktických krokov smerom k subjektom podnikania, by mala byť aj spoločensky únosná miera ich daňového zaťaženia.
Autor (1949) je vysokoškolský pedagóg
