Eseje o globalizácii
(Roman Michelko: Eseje o globalizácii, Matica slovenská 2009)
S pribúdajúcimi skúsenosťami s globalizačnými procesmi narastá aj počet odborných publikácií – či už filozofických, sociologických, politologických, ekonomických alebo publikácií z ďalších vedných disciplín, ktoré zo svojej špecifickej perspektívy reflektujú pozitívne a negatívne dôsledky týchto procesov na reálny život indivíduí, spoločenstiev, a aj celej našej planéty. Charakter bilancie závisí od viacerých faktorov, zďaleka nie len od charakteru danej vednej disciplíny, ale najmä od kritérií, ktoré si bilancujúci zvolili za základné, ak by sa takým kritériom stala napríklad rýchlosť komunikácie, efektívnosť výmeny, resp. previazanosti poznatkov, technológií s výrobou, bilancia by vyzerala úplne odlišne ako v prípade, že kritériom by sa stalo rovnomernejšie distribuovanie dosiahnutých ziskov, a teda aj vyrovnávanie (aspoň čiastočné) ak aj nie blahobytu, tak aspoň existenčného zaistenia ľudí v rámci celej planéty, zachovanie pôvodných kultúrnych identít, ochrana životného prostredia, miera trvalej udržateľnosti, alebo miera ekologického ohrozovania planéty, a tým aj ľudskej existencie.
Uchopiť komplexný obraz globalizácie je nesmierne náročná úloha, ktorej sa môže zhostiť iba širší interdisciplinárny kolektív, no s úsilím aspoň naznačiť takéto komplexné videnie, sa stretávame v prácach viacerých zahraničných aj našich autorov. Myslím, že s podobným úsilím pristupoval ku koncepcii svojej esejistickej knihy aj Roman Michelko (absolvent štúdia filozofie, histórie a politológie), ktorý sa tejto téme venuje viac rokov – či už ako autor esejí a štúdií zúročujúcich rozpätie svojho vzdelania (dopĺňaného o pohľad ekonomických vied) alebo ako organizátor (a následne editor) Hranatých stolov Politologického oddelenia MS a Literárneho týždenníka, na pôde ktorých dochádzalo k odborným diskusiám na tému globalizácie a jej kontextov. Odozvy týchto diskusií nachádzame (pravda, v prepracovanej podobe) aj v prvých esejach autorovej knihy o globalizácii. Jedným zo základných motívov v nich je sledovať premeny sociálnych štruktúr v dôsledku prepadu strednej vrstvy a zvýšenej polarizácie jednak v rámci konkrétnych krajín, a jednak v celoplanetárnom rámci. Autor si všíma rozpad bipolárneho sveta a jeho nové usporiadanie (s hegemonistickou ambíciou najmocnejších). Pozorne sleduje vznik viacerých protirečení a rozporov v novej ekonomicko-politickej situácii globálneho kapitalizmu (ilustratívne uvediem rozpory medzi demokratickým usporiadaním spoločnosti a jej trhovým hospodárstvom či rozpory medzi spotrebou ako následkom konzumnej orientácie a medzi investíciami...), predovšetkým však kriticky komentuje nárast polarizácie medzi chudobnými a bohatými krajinami, dôsledky tejto polarizácie na sociálno-politickú (ne)stabilitu či absenciu potrebnej solidarity.
Už sama štruktúra knihy naznačuje, že autora prinajmenšom tak ako všeobecné charakteristické znaky globalizačného procesu zaujímajú analýzy jeho špecifických podôb a dôsledkov v jednotlivých krajinách. Autor v osobitných kapitolách postupuje tak, že vo svojich úvahách – komentároch aplikuje optiku určenú niekoľkými „piliermi“ (ide o pilier finančno-priemyselný, vojensko-technologický a napokon o ideologicko-mediálny pilier), čím si vytvára predpoklady pre viacrozmernú komparáciu. (V týchto úvahách zjavne prevažujú politologické a ekonomické kritériá, zatiaľ čo filozofické, sčasti aj sociologické či kulturologické aspekty problematiky globalizácie ostávajú viac v pozadí).
Záujem o zmenu jednak vo vnútornej situácii jednotlivých krajín, jednak v ich pozícii v rámci nového typu svetového usporiadania je výrazne prítomný v esejach venovaných tak Rusku, ako aj USA a krajinám Blízkeho Východu, autor však neobchádza ani situáciu na Slovensku. V prípade Ruska a Slovenska pomerne podrobne opisuje jednak chronologický sled konkrétnych krokov na ceste ku kapitalizmu (usilujúc sa o náčrt istej typologizácie), jednak v tejto súvislosti rozoberá aktivity konkrétnych aktérov (indivíduí, finančných skupín a inštitúcií, politických strán a podobne).
V esejach – štúdiách, v ktorých autor pracoval najmä metódou (kriticky ladenej) deskripcie, sa neopomína ani problematika multikulturalizmu, vzťahu Východu a Západu, vplyvu národného štátu, resp. veľkých nadnárodných firiem na usporiadanie a priebeh spoločenských procesov. V závere autor napokon načrtáva niekoľko alternatív k súčasnej podobe globalizačného procesu, resp. niekoľko princípov, na ktorých je založené čoraz silnejšie alterglobalistické hnutie. Bolo by iluzórne očakávať, že súborom úvah sa dajú zodpovedať základné otázky o globalizácii, Michelkovej knihe však nechýba informačná hodnota a ani potenciál rozširovať diskusie o (najmä negatívnych) dôsledkoch globalizačných procesov.
