Vztýčený prostredník
Z prostredia FBI prenikla informácia, že Usama bin Ládin úzko spolupracoval so Spojenými štátmi americkými, až do roku 2001. Pri mnohých operáciách, ktoré sa odohrávali od Číny až po sever Afriky, plnil vraj mnohokrát funkciu sprostredkovateľa. Takáto správa sa samozrejme neobjavila prvýkrát a vôbec neprekvapuje. Najmä preto, že klasická stratégia sveta studenej vojny „nepriateľ môjho nepriateľa je mojím priateľom“, používal každý vrátane USA.
Svetovej veľmoci sa tak podarilo výraznou mierou spolufinancovať islamský fundamentalizmus a vyrobiť si nového úhlavného nepriateľa, čo by sa dalo považovať za veľkú chybu. Na druhej strane americká ekonomika zmietajúca sa v kríze by bez poriadneho nepriateľa neprežila. Podiel výdavkov na zbrojenie ju už dávno zaraďuje do kategórie vojnových ekonomík, kam patrila napríklad aj tá nemecká hitlerovská. Že sa o nej takto, minimálne u nás vôbec nehovorí, vďačíme zrejme len tomu, že medzi ekonomickými novinármi a analytikmi je ešte stále málo obdivovateľov Tisovho Slovenska. Slovné spojenie „ešte stále“ je namieste, ak si všimneme entuziazmus a popularitu gardistov, ktorých názory sa podľa všetkého presadzujú stále viac.
Aj Kotleba rovnako ako Usama chce plniť funkciu „prostredníka“ pri riešení naliehavých problémov. Sovietska ríša zla sa na Slovensku podľa neho stelesnila v rómskych osadách, na južných územiach a v podobe cudzincov a zahraničného kapitálu vo veľkomestách. Jeho riešenia sa veľmi podobajú tým Usamovým a sú vlastne úplne rovnaké ako tie, ktoré v minulom storočí ponúkali roduverní – ako cez „kopirák“. Gardy sú rovnako efektívnym nástrojom riešenia slovenských problémov ako Usamoví mudžahedíni v prípade Sovietskeho zväzu a jeho vazalských štátov. Riešenia tohto typu sú vždy razantné, jednoduché a konečné. Problém sa rozplynie vo vzduchu spolu s jeho nositeľmi – v koncentračných táboroch alebo pri teroristických útokoch. Tak je to v predstavách riešiteľov, pre ktorých problém nikdy nie je hlavolamom. Pre ostatných zúčastnených – a najmä pre mlčiacu (spočiatku súhlasiacu?) väčšinu sa konečné riešenie premení na nekončiace utrpenie. O skupine problematických ani nehovoriac.
Záver by tak mal byť vlastne celkom jasný. Riešiť problémy prostredníkom sa neoplatí. Možno to dobre vyzerá vo videoklipoch určených pre rebelujúcich násťročných, ale v živote je to predsa len inak. Skôr či neskôr sa prostredník vztýči smerom k tomu, kto ho využíval na vlastné ciele. A stane sa z neho problém – zväčša ešte väčší ako ten pôvodný. Niežeby sme problémy, o ktorých hovoria gardisti nemali, ale ak im naozaj chceme čeliť, treba povedať, že neprijateľné nie sú len ich „riešenia“, ale ani pomenovanie týchto problémov. Varovný prst, z ktorého sa stáva vztýčený prostredník, tu však nie je náhodou. Hovorí totiž o tom, že recepty európskych a slovenských politikov nestoja za nič.
