Bohatstvo zveľaďované strachom?

Podľa Dr. Wolfganga Wodarga ide o škandalózne obohacovanie prestížnych farmaceutických firiem na pandémii prasacej chrípky.
Počet zobrazení: 1152
4-010-ilustracna foto-greigatlanta-m.jpg

Podľa Dr. Wolfganga Wodarga ide o škandalózne obohacovanie prestížnych farmaceutických firiem na pandémii prasacej chrípky. Rozčúlenie šéfa zdravotníckeho odboru Rady Európy Dr. Wolfganga Wodarga, medializované začiatkom roka na celom svete, stojí akoby na začiatku nadchádzajúceho oficiálneho odhaľovania príčin a dôsledkov obohacovania (podľa jeho vlastných slov škandalózneho) prestížnych farmaceutických firiem na pandémii prasacej chrípky. Rada Európy je na budúci týždeň pripravená širšie prediskutovať skutočnosť, že pandémia mohla byť za takú deklarovaná zbytočne, neopodstatnene, ba priam falošne. A po tomto podozrení by mala označiť vinníka – ako avizoval W. Wodarg – najmä medzi svetovými farmaceutickými spoločnosťami. W. Wodarg upútal v rovnakej súvislosti pozornosť už svojím predchádzajúcim varovaním, že odporúčané a dodávané vakcíny môžu vyvolať u očkovaných riziko rakoviny. (Ako sa ukazuje – napríklad podľa televízneho rozhovoru nášho europoslanca MUDr. Miroslava Mikoláška – Dr. Wolgang Wodarg nie je vo svetovej lekárskej komunite prijímaný jednoznačne.) Nie nové praktiky Európa (v tomto konkrétnom prípade Európska komisia) už raz bola nútená zaoberať sa obdobnou situáciou, keď komisárka pre hospodársku súťaž N. Kroesová označila v decembri 2008 spôsob, akým najväčšie farmaceutické spoločnosti nepriamo spomaľujú prístup výrobcov generických liekov k vlastným patentom, za neprijateľný. V dôsledku toho napríklad európski spotrebitelia, presnejšie povedané pacienti, preplatili za štyri roky na liekoch dobré tri miliardy eur (pri štatisticky vykazovanej ročnej spotrebe dvesto miliárd eur). Medzi kontrolovanými spoločnosťami figurovali americký Pfizer, britsko-švédska AstraZeneca či francúzsky Sanofi-Aventis. Obvinené spoločnosti vtedy dokonca neváhali „kontrovať“ protiobvinením, že Európska únia sa takto postará o zníženie prostriedkov ich firiem na výskum a vývoj liekov. Vyšetrovanie preukázalo, že na spomaľovaní prístupnosti patentov sa podieľali aj samy generické spoločnosti. Správa komisie konštatovala, že farmaceutické spoločnosti zaplatili konkurentom viac ako dvesto miliónov eur, aby pozdržali výrobu generických liekov. Pod drobnohľadom sa ocitol aj najväčší svetový výrobca generických liekov izraelská Teva či slovinská farmaceutická spoločnosť Krka. Zmäkčenie definície pandémie Tieto, zjavne nie nové praktiky viedli experta Rady Európy Dr. Wodarga k jeho expresívne formulovanému podozreniu, ak nie rovno k obžalobe možných aktérov ďalšieho škandálu spomedzi známych a pred očami sveta bohatnúcich farmaceutických spoločností. Britský denník Daily Mail citoval jeho presvedčenie, že „vlády rozpracovali kontrakty s výrobcami vakcín, aby sa vopred zabezpečili a vzali na seba všetku zodpovednosť. Takto mali producenti vakcín zaručené enormné zisky bez akéhokoľvek finančného rizika. Takže iba vyčkávali, kým WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) ohlási ,pandémiu´, aby kontrakty aktivovali“. Wodarg ich tiež obvinil, že „aby presadili svoje záujmy, umiestnili vedúce farmaceutické spoločnosti svojich ľudí priamo do centrál WHO a iných vplyvných organizácií“. Dodal, že ich vplyv mohol viesť WHO k zmäkčeniu jej definície pandémie, keď sa ju vlani v júni rozhodla vyhlásiť. Dr. Wodarg povedal: „Kvôli uvedeniu svojich patentovaných liekov a vakcín proti chrípke ovplyvňovali farmaceutické spoločnosti vedcov i oficiálne agentúry, ktoré sú zodpovedné za štandardy verejného zdravia, aby zalarmovali vlády na celom svete. Premrhali už aj tak dosť obmedzené zdroje zdravotníctva na neefektívne stratégie očkovania a zbytočne ohrozili milióny zdravých ľudí rizikom neznámych vedľajších efektov nedostatočne testovaných vakcín.“ Hoci Wodarg nemenoval žiadneho Angličana, ktorý by bol v konflikte záujmov, denník Daily Mail už vlani odhalil, že vedec sir Roy Andreson, poradca britskej vlády pre likvidáciu prasacej chrípky, fungoval na pozícii člena správnej rady spoločnosti GlaxoSmithKline (GSK) s ročným príjmom 116-tisíc libier. GSK vyrába vakcíny a lieky proti chrípke a počas pandémie bola považovaná za jednu z najprosperujúcejších. Profesor David Salisbury, šéf vládneho úradu zodpovedného za imunizáciu obyvateľstva vyhlásil, že na Wodargove obvinenia niet žiadneho opodstatnenia, keďže osoby v konflikte záujmov neboli účastníkmi rozhodovacích procesov. Spoločnosť, ktorá stále zamestnáva sira Roya uviedla, že sa nezúčastňoval na nijakých rokovaniach súvisiacich s obstarávaním liekov alebo vakcín pre vládu či GSK. Ako potvrdila WHO, „právna regulácia a ďalšie prijaté ochranné opatrenia zabraňujú možnému konfliktu záujmov“. Hovorca GSK sa odvolal na vyhlásenie WHO, že „prasacia chrípka zodpovedá kritériám pre pandémiu“. Predpovede sa nepotvrdili Podľa pôvodných prognóz WHO by na prasaciu chrípku mohlo zomrieť až sedem miliónov ľudí. Vírus mal navyše paralyzovať ekonomiku a život v mnohých krajinách, čo sa medzičasom nepotvrdilo. Podľa denníka Sunday Telegraph znalci už v začiatkoch oficiálne ohlásenej pandémie prasacej chrípky v polovici minulého roku avizovali možný rast akcií farmaceutických spoločností, keďže napríklad firmy GlaxoSmithKline a Roche vyhlásili, že zrejme budú musieť dodať milióny dávok vakcíny na ochranu proti prasacej chrípke. „Overujeme všetky procesy, aby sme videli, do akej miery môžeme zvýšiť výrobu,“ povedala tlačová tajomníčka spoločnosti Roche, ktorá súčasne poznamenala, že výrobný cyklus preparátu trvá osem mesiacov. Mimochodom, bohaté krajiny a farmaceutické spoločnosti prisľúbili dodať 190 milió­nov jednotiek H1N1 vakcíny pre viac než 90 najchudobnejších krajín sveta. Prvé plánovala WHO distribuovať v Azerbajdžane a Mongolsku začiatkom januára, ďalšie v Afganistane. Podľa správy amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb, prezentovanej agentúrou Associated Press len pred týždňom, vláda odhadovala, že za osem mesiacov pandémie postihla prasacia chrípka asi 55 miliónov Američanov, pričom ich usmrtila vyše 11-tisíc. Ešte vlani koncom októbra bol podľa Daily News prezident Obama rozčarovaný zdĺhavým procesom výroby vakcín. Jeho starší poradca David Axelrod povedal, že „administratíva prehnala svoje sľuby opierajúc sa o ubezpečenia farmaceutických spoločností. „Veríme, že sa to zo dňa na deň napraví a že budeme schopní ampulkami krajinu primerane zásobiť“. Farmaceutické spoločnosti zvyšovali v tom čase výrobu vakcín proti prasacej chrípke, aby vyšli v ústrety požiadavkám USA – na 10 miliónov ampuliek za týždeň. Najlepšia správa Ešte v závere roka 2009 agentúra Reuters zo Ženevy publikovala odhad WHO, že „pandémiu prasacej chrípky sa nepodarí zlikvidovať pred rokom 2011, treba preto pokračovať v boji s vírusom, ktorý stále môže zmutovať“. Ako varovala na svojej koncoročnej tlačovej konferencii generálna riaditeľka WHO, Číňanka Margaret Chan, (deň po tom, čo sa konečne dala sama zaočkovať – sic!), „aj keď mnohé krajiny teraz už rezignujú na svoju obranu pred prvou pandemickou nákazou za posledných štyridsať rokov, sú nedostatočne pripravené aj na zamedzenie masového umierania na ešte smrtonosnejšiu vtáčiu chrípku“. Za dôvod rušenia objednávok vakcín od firiem AstraZeneca´s, MedImmune a Sanofi-Aventis označila šéfka WHO, že „neboli natoľko účinné, ako by mali byť, aj keď nepredstavovali nijaké riziko“. Hromadne odvolávané objednávky podľa nej síce nesúvisia s bezpečnosťou vakcín, pripustila však, že s etickou stránkou veci áno. Berúc do úvahy svetovú finančnú krízu i nedostatočný zdravotný systém v mnohých štátoch Chan uviedla: „Fakt, že dlhšie preceňovaná chrípková pandémia je vo svojich dôsledkoch taká mierna, je pravdepodobne najlepšou správou za posledných desať rokov“. Sama Chan, ktorá zápasila s vtáčou chrípkou aj s pľúcnym ochorením SARS ešte v čase, keď bola zdravotnou riaditeľkou vo svojom rodnom Hongkongu, tvrdí, že „svet stále nie je pripravený bojovať s pandemickým vírusom vtáčej chrípky H5N1, hoci je jedovatý a smrtiaci“. Spracoval Viliam Roth

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984