Globalizácia s ľudskou tvárou?

Realita súčasného ekonomického a sociálneho systému sveta. O knihe Williama I. Robinsona Teória globálneho kapitalizmu – transnacionálna ekonomika a spoločnosť v kríze.
Počet zobrazení: 3002
7-010-34_35-ilustracna foto-joaniesaurus-m.jpg

Realita súčasného ekonomického a sociálneho systému sveta. O knihe Williama I. Robinsona Teória globálneho kapitalizmu – transnacionálna ekonomika a spoločnosť v kríze. V predhovore k českému vydaniu knihy autor upozorňuje na rozpory svetového kapitalizmu vyúsťujúce do svetovej krízy a depresie v rokoch 2008 – 2010. Nie je však skeptický, podľa neho kríza otvára aj „priestor na rozkvet nových myšlienok a na uplatnenie vplyvu sociálnych síl pôsobiacich zdola“. Transnacionálna kapitalistická trieda Podľa autora „globalizácia predstavuje novú“, v poradí štvrtú epochu vo vývoji svetového kapitalizmu. Charakterizuje ju vznik a vývoj transnacionálneho kapitálu a globálne významne integrovaného finančného i produkčného systému. S tým súvisí vznik transnacionálnej kapitalistickej triedy. Tá sa „snaží presadzovať svoju nadvládu prostredníctvom ... siete inštitúcií“ aj rodiaceho sa aparátu „transnacionálneho štátu“. Globalizácia vzniká v nadväznosti na vedeckú a technologickú revolúciu vrátane komunikačnej a informatickej revolúcie a pokroku v automatizácii, robotizácii, manažmente, marketingu, bankovníctve, financiách a pod. S tým súvisí aj presadenie voľného pohybu kapitálu a rozšírenie sveta demokratických krajín. Globálna mobilita kapitálu viedla logicky aj k reorganizácii produkcie v celosvetovom meradle, a to v záujme maximalizovania zisku. Preto „je ... koncentrácia a centralizácia celosvetového ekonomického manažmentu, riadenia a rozhodovacej moci“ transnacionálneho kapitálu a jeho subjektov. Transnacionálny kapitál v podobe obrovských transnacionálnych spoločností na celom svete diktuje systém ekonomiky. Aj „národní“ kapitalisti ich musia rešpektovať. Najmä „ekonomická“ globalizácia a technologický pokrok sú motivované úsilím zabudovaným do „kapitalizmu konkurenciou a triednym bojom“ a úsilím o maximalizáciu zisku znižovaním nákladov na pracovnú silu a ďalšie faktory. Globalizácia je názorne indikovaná aj prostredníctvom vývoja svetového obchodu, priamych zahraničných investícií, reklamy, spotrebných vzorcov, vplyvu na kultúru, médiá i politiku. Zjavný aktér zmeny W. I. Robinson sa ďalej zaoberá zmenami vo svetovej spoločnosti. Konštatuje zmeny v charaktere spoločenských – globálnych tried a osobitne vývoj transnacionálnej kapitalistickej triedy. Tú už zaujíma svetová ekonomika len ako celok, a to v systéme súkromného vlastníctva a voľného pohybu kapitálu medzi štátmi a rozširovania svetového obchodu. Ako uvádza, „kým v predchádzajúcom období medzi sebou národné buržoázie ostro súperili, teraz sa môžu spolčovať“. Procesy ekonomickej reprodukcie sa presúvajú od jednotlivých štátov k transnacionálnemu všeobecnému celosvetovému priestoru. Obeh kapitálu má „tendenciu odtrhávať sa od produkcie a vymaňovať sa spod bezprostrednej politickej a inštitucionálnej kontroly“. Transnacionálny kapitál získal vyššiu moc aj nad ostatnými sociálnymi silami (triedami, ľudom). Triedu „proletariátu“ autor odporúča chápať v rámci transnacionálnej triedy námezdne pracujúcich. W. I. Robinson natvrdo konštatuje: „Transnacionálna kapitalistická trieda je novou celosvetovou vládnucou triedou. Presadzuje sa to aj v jej globálnom rozhodovaní a vo vznikaní „aparátu transnacionálneho štátu“. Vybudovala „triedne uvedomelú transnacionálnu elitu“, a to „spolu s transnacionálnymi manažérmi, byrokratmi, technikmi“ ako aj poprednými „ideológmi a intelektuálmi“. Transnacionálna kapitalistická trieda je podľa W. I. Robinsona nateraz „zjavným aktérom zmeny“. Všeobecne presadzuje najmä liberalizáciu trhov. V podstate sa zmocnila aj orgánov štátov a politiky, „kľúčových ministerstiev“ a správnych štruktúr aparátu – osobitne ústredných bánk a ministerstiev financií i zahraničia. Transnacionálne bloky majú hegemóniu vo väčšine krajín a od základov ich menia. K tomu patria aj nadnárodné aparáty v Medzinárodnom menovom fonde (MMF), vo Svetovej banke (SB) i vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO). Hegemónom sa stal najmä finančný kapitál. Pod transnacionálnou elitou je malá stredná vrstva a chudobná väčšina ľudstva. Washingtonský konzensus (neoliberalizmus) je doktrínou voľného, slobodného kapitalizmu. S tým súvisí aj „podriadenie každej národnej ekonomiky globálnej ekonomike a integrácie do nej“. Presadzuje sa odstraňovanie štátnych zásahov do ekonomiky, a to v rámci štrukturálnych programov a programov stabilizácie. Patrí sem aj liberalizácia obchodu a financií, deregulácia i privatizácia verejného sektora. Autor práce uvádza, že takýto model je „iracionálny z hľadiska širšej sociálnej logiky“. Štát potom „ustupuje trhu ako jedinej organizujúcej moci v ekonomickej a sociálnej sfére“. Od demokracie k polyarchii Autor poukazuje na vznik rodiaceho sa aparátu transnacionálneho štátu, a to nateraz najmä vo forme ekonomických orgánov (MMF, SB, WTO, OECD a pod.) a politických fór (G7, G8, G20, OSN, Rada Európy a ďalšie, z toho OSN už aj so spoločnými vojenskými mechanizmami). Rozoberá tiež vývoj tézy o silných a slabých jednotlivých štátoch. Konštatuje, že globalizácia „posilňuje .... moc kapitálu nad priamou mocou štátov“. Globálna elita sa totiž „pustila do premeny sveta v jediné zjednotené ihrisko globálneho kapitalizmu“. V tomto kontexte uvádza, že WTO je prvou nadnárodnou inštitúciou s donucovacou právomocou. Podotýkam, že k tomu možno čiastočne priradiť už aj Európsku úniu (EÚ). Z politického hľadiska sa demokracia mení na polyarchiu (vláda malej skupiny s obmedzenou účasťou obyvateľstva na voľbe konkurujúcich si elít). Obyvateľstvo nemá „žiadnu demokratickú kontrolu nad tvorbou politiky a alokáciu zdrojov“. Svetová kultúrna dominancia sa navyše presadzuje prostredníctvom celosvetového zlučovania médií. Transnacionálna kapitalistická trieda nie je naviazaná na žiadny štát alebo geografickú oblasť. Národné štáty si však ešte dlhý čas zachovajú aspoň svoju formu. Vznik nadbytočného obyvateľstva Napokon približuje predstavi o budúcnosti globálnej spoločnosti a o rozporoch globálneho kapitalizmu. Podľa neho sú príčiny vzniku opakovaných kríz kapitalizmu v rozporoch s prírodou, v globálnej sociálnej polarizácii a nadprodukcii aj v oblasti politickej. Napríklad „ rozdiel medzi bohatými a chudobnými v globálnej spoločnosti“ sa zväčšuje. Majetok 200 najbohatších ľudí na svete bol v roku 1998 väčší ako celkový príjem 41 percent obyvateľstva sveta. V nadväznosti na to sú aj transnacionálne sociálne konflikty, sťahovanie národov, prechod štátov k štátom sociálnej kontroly (policajným štátom). Vznikla „rastúca segregácia bývania bohatých, ktorí sú chránení armádami súkromných bezpečnostných služieb a elektronickým dohľadom“. A vzniklo aj nadbytočné obyvateľstvo. Transnacionálni kapitalisti neboli schopní potlačiť maximalizáciu zisku v „prospech stability systému ako celku“. Silnejú však hlasy elity „požadujúce širší regulačný aparát, ktorý by dokázal stabilizovať finančný systém a súčasne zmierniť niektoré z najostrejších sociálnych rozporov globálneho systému v záujme zabezpečenia politickej stability systému“. Začala sa uplatňovať metafora „globalizácia s ľudskou tvárou“. Novo sa zdôrazňujú sociálne otázky, problematika zdravotníctva, vzdelávania i kultúry. V tejto súvislosti aj politika tzv. tretej cesty, hnutia za globálnu spravodlivosť, lokálnych sociálnych programov, boja za minimálne mzdy a pod. Autor vytyčuje cieľ demokratizácie globálnej spoločnosti. V transnacionálnom štáte dosiahnutie určitej spoločenskej kontroly procesov globálnej produkcie a reprodukcie so zmenami v rozdeľovaní bohatstva a moci v prospech chudobnej väčšiny. Mala by „nastúpiť logika uspokojovania ľudských potrieb – logika chudobnej ... väčšiny ľudstva“. Na záver W. I. Robinson poznamenal, že „„demokratický socializmus založený na ľudovej demokracii môže byť „konečnou, najlepšou“ a možnou jedinou nádejou ľudstva“. Autor je čestný predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku (William I. Robinson Teória globálneho kapitalizmu – transnacionálna ekonomika a spoločnosť v kríze, Filosofia, nakladateľstvo Filozofického ústavu Akadémie vied Českej republiky, Praha, 2009)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984