Opäť pristihnutý na hruškách
Po pondelňajšom rokovaní o uplatňovaní nového znenia jazykového zákona ktosi určite klamal. Bol to vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny, alebo predseda SMK? Nór Knut Vollebaek sa doteraz vždy usiloval v dvojstranných sporoch zachovať objektivitu. Zato prostorekého Pála Csákyho už viackrát prichytili pri klamstve. Šéf SMK po stretnutí s komisárom vyhlásil, že tzv. pokutový fond, ktorý zriadila maďarská vláda na pomoc tým, čo nebudú dodržiavať zákon Národnej rady SR, „nebol predmetom rokovania“. Vollebaek na tú istú otázku novinárov zareagoval: „Ale áno, hovorili sme o tom.“ Niekto zase klame Csáky v ten deň strieľal od pása niekoľkokrát. Tvrdil, že Vollebaek naliehal, aby Slovensko prijalo právnu normu o používaní jazykov národných menšín, ktorá bude mať prednosť pred zákonom o štátnom jazyku. Už to sa dá ťažko predstaviť, ak by nešlo o ústavný zákon, ale taký si táto problematika nevyžaduje. „Náš návrh zákona,“ pokračoval na tlačovke, „mu predložíme do konca marca. Požiadali sme o prijatie. Pôjdeme do Haagu.“ O niekoľko hodín neskôr podpredseda SMK József Berényi v televíznej debate zdôraznil, že vypracovať takúto novelu (zákon už dávno existuje) je povinnosťou vlády. Až keby otáľala, podujme sa na to jeho strana. Súčasne uznal, že v predvolebnom období na to nie je vhodný čas. Csáky teda znovu robí bu-bu-bu. Niežeby chcel zastrašiť Smer či SNS, ale machruje pred svojimi potenciálnymi voličmi. Ako obyčajne robí z komára slona, keď tvrdí, že „jazykový zákon je výsledok hlúpej politiky proti menšinám“ a že ide o „jazykový imperializmus“. V kostoloch už nijaké igen Líder strany Most – Híd Béla Bugár sa komisárovi posťažoval, že zákon medzi Maďarmi stále vyvoláva obavy. Akoby aj nie, keď ich niekoľko mesiacov strašili, že kňazi budú kázať iba v slovenčine, pacient s lekárom, hoci by boli obaja Maďari, budú musieť hovoriť po slovensky, rovnako ako matka s chorým dieťaťom v nemocnici či hasiči pri spoločnom obede na požiarnej zbrojnici. S takýmito absurditami utekali slovenskí Maďari do Budapešti a tá do zahraničia. Keď jednoznačne nepochodila v Benátskej komisii pri OBSE, ani v Európskej komisii, zasypala svojimi lžami OSN a maďarskú loby v Kongrese USA. Vlani na jeseň sa premiér Gordon Bajnai obrátil na všetky štáty EÚ a NATO s cirkulárnou nótou, ktorá sa využíva len v závažných prípadoch, a kolegov tendenčne oboznámil so vznikom jazykového fondu. Pritom sa práve dokončovali zásady jazykového zákona, na ktorých sa dohodli obe strany pod Vollebaekovým patrónstvom. Bajnai tým takmer znehodnotili úsilie komisára aj dovtedajšiu spoluprácu medzi Bratislavou a Budapešťou. Čo vlastne povedal komisár? Akoby asi perfekcionistickí Nemci prijali správu o tom, že ktorási vláda spojeneckej krajiny uhrádza ich občanom pokuty za porušovanie nemeckých zákonov? Akoby hľadeli v Bretónsku na verejného zamestnanca, ktorý by v úrade odmietol rozprávať po francúzsky? Akoby to vyzeralo, keby do nemocnice na bratislavských Kramároch doviezli akútny prípad zo Žitného ostrova so zdravotnou kartou vedenou v maďarčine a nebol by naporúdzi tlmočník? Politici z SMK to však nechcú pochopiť. Vollebaek pred televíznymi kamerami vyjadril spokojnosť, že zásady k jazykovému zákonu neprijalo len ministerstvo kultúry, ale celá slovenská vláda. Za dôležité tiež považuje, že vyšli v Zbierke zákonov a že sa do nich zapracovali všetky jeho pripomienky, ako aj osem z deviatich písomných požiadaviek menšín. Vysoký komisár nepožadoval novelu menšinových zákonov. Len poukázal na to, že by sa mala zachovať rovnováha medzi legislatívnou úpravou používania štátneho jazyka a jazykov národnostných menšín. Orientácia na jazyk menšín Čo teraz tvrdia politickí predstavitelia našej najväčšej menšiny? Vlani sa sťažovali, že jazykový zákon je veľmi všeobecný, a preto sa dá rôzne vysvetľovať a zneužívať. Keď k nemu pribudlo 24 strán vykonávacieho predpisu, tak zasa omieľajú: čo je to za zákon, keď sa musel dopĺňať takými detailnými zásadami?! Po parlamentných voľbách na oboch brehoch Dunaja maďarskí činitelia podľa všetkého z problematiky jazykového zákona pomaly vycúvajú a upnú sa na zákony o právach národností. Namiesto toho, aby si pozorne vypočuli opakované výhrady ombudsmana pre menšiny žijúce v Maďarsku, budú zasa predkladať požiadavky, aby pre nich Slovensko schválilo kolektívne práva na úrovni, aké nikde inde neexistujú. Začnú chodiť protestné nóty, SMK sa bude vyhrážať akciami občianskej neposlušnosti, po sklenenom paláci v Štrasburgu a americkom kongrese budú znova pobehovať poslovia zlých správ a žiadať hlavu slovenského premiéra, nech by ním bol ktokoľvek. Obohratá platňa, ale v Karpatskej kotline i mimo nej sa vždy nájde niekto, kto si ju rád vypočuje. Akurát, že tým nikomu neprospeje.
