Aj dejiny sa rodia vo vyhni

„A teraz, prosím, ticho!“ žiada sochár Ladislav Sabo v ateliéri na predmestí Galanty. Ani nás nemusel veľmi upozorňovať. Umelecká dielňa sa mení na vyhňu. V oranžovom prítmí so zatajeným dychom sledujeme, ako hŕstka zohraných chlapov vyťahuje z pece rozžeravený tégeľ.
Počet zobrazení: 2083
Foto_Jozef_Baran-m.jpg

„A teraz, prosím, ticho!“ žiada sochár Ladislav Sabo v ateliéri na predmestí Galanty. Ani nás nemusel veľmi upozorňovať. Umelecká dielňa sa mení na vyhňu. V oranžovom prítmí so zatajeným dychom sledujeme, ako hŕstka zohraných chlapov vyťahuje z pece rozžeravený tégeľ. Vzápätí sa z neho rinie zlatý mok do kadlúb zakopaných v piesku. Roztavený bronz dostáva vo forme požadovaný tvar. Takto sa rodí dvojtonová socha vyzbrojeného jazdca na skákajúcom koni. Dnes odliali dvadsať dielov, dokopy ich má byť okolo sedemdesiatky. Potom nastúpi náročnejšia etapa, keď sa bronzové dielo zloží dokopy tak, aby mal návštevník Bratislavského hradu dojem, že pred ním stojí homogénny kolos. Najmocnejší vládca Veľkej Moravy Svätopluk. Onedlho sa budú pred ním fotografovať deti zo školských zájazdov, turisti zo všetkých kútov Slovenska, ale aj zahraniční hostia. A tí sa určite spýtajú, kto je ten kráľ. Zrejme na jeho meno rýchlo zabudnú, ale v pamäti im ostane, že aj tu, na kopci nad Dunajom sa v ranom stredoveku tavili európske dejiny. Dejiny, za ktoré sa Slováci nemusia hanbiť. Nepochybne sa zase spustí polemika podenkového významu: Prečo práve Svätopluk a prečo práve tu? A prečo v čase hospodárskej krízy? Socha však prospeje výchove k vlastenectvu účinnejšie ako zákon z dielne SNS. Hoci, komu by malo prekážať, že sa každý pondelok bude hrať na základných a stredných školách Nad Tatrou sa blýska? Nie je to pekná pieseň? Mrzké je to, keď chce zase ktosi zneužívať deti na politiku. Možno by sa mali viacerí učitelia radšej vážnejšie zamyslieť, prečo ich žiaci nepoznajú text hymny a na štátne symboly si spomenú len vtedy, keď si naši hokejisti vybojujú šancu získať olympijskú medailu. Mimochodom, keď sa debatovalo o krížoch umiestnených v triedach, to nepovažoval za vnucovanie ,,akejsi“ ideológie nik. A riaditelia, ktorí argumentujú nefunkčnými školskými rozhlasmi, by si mali preštudovať zákon o civilnej službe. O úrovni výchovy k láske vlasti prostredníctvom úcty k prírode a k jej ochrane si svoje povedali na Klube Nového slovo ekologickí aktivisti. Kto z protestujúcich študentov, ale aj politikov vie, ako ťažko sa presadzovala suverenita slovenského národa? Ani nie tak pred dvoma desaťročiami, ako skôr na sklonku 60. rokov (rubrika Z histórie)? A kto z nich tuší, že súčasťou našej národnej kultúry je aj svetoznáme ,,umenie srdca“, ako nazývajú dielka naivných maliarov z dolnozemskej Kovačice, ktoré teraz vystavujú pod Tatrami v Kežmarku (O kultúre). Iste by si zaslúžili grandióznu prezentáciu v Slovenskej národnej galérii. Vlastenectvo sa tvorí omnoho zložitejšie ako suchými paragrafmi jedného predvolebného zákona. Ak sa však k nemu obracia chrbtom časť pedagógov, tak jeho východisková pozícia bude oveľa horšia.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984