Reklama

Blog František Novosád

Celkový počet zobrazení titulu: 4975 | Týždenné zobrazenia: | Dnešné zobrazenia: 3

Zámer, či príležitosť?

Vysvetľovať ktorúkoľvek dejinnú udalosť môžeme v zásade tromi spôsobmi. Môžeme ju vysvetľovať ako produkt otvorene deklarovaného zámeru, ako produkt skrývaného zámeru, alebo ako produkt „zhody okolností“. Použijúc metaforu A. Smitha môžeme hovoriť o viditeľnej, skrytej a neviditeľnej ruke.

Za najsilnejšie považujme vysvetlenia prostredníctvom „neviditeľnej ruky“. Veľmi dobre vieme, že človek mieni a osud mení. Teda veci obvykle dopadnú ináč, ako sme si to naplánovali. Žiaľ, osud vždy vystupuje v maske náhodnosti.  

Ako sa z elít stali davy

Kedysi som si myslel, že najdôležitejšími knihami napísanými v 19. storočí, ktoré majú čo povedať aj k situácii dneška,  boli Filozofia práva G.W. F. Hegla a Kapitál K. Marxa. Hegel vo svojom diele dôrazom na koordináciu štátu, občianskej spoločnosti a trhu, ponúka koncepciu konsolidácie porevolučných spoločností. K. Marx zasa ukazuje na obmedzenia tejto konsolidácie, pretože krízy sú základnou podobou vývoja ekonomík a následne aj spoločností, v ktorých určujúcim imperatívom je akumulácia kapitálu. Kríza sa rieši prostriedkami, ktoré vyúsťujú do ďalšej krízy. Atď.

Kazisveti v akcii

Teoretici - sociológovia, ekonómovia a možno aj politológovia - sa obvykle zamýšľajú nad tým, čo by mali robiť politici, keď chcú svoju krajinu postaviť na nohy, keď chcú zlepšiť jej fungovanie, urobiť jej inštitúcie ľudskejšími, prehľadnejšími a efektívnejšími. Radia im teda, čo majú podniknúť, ako vytvoriť podmienky, ktoré umožnia, aby sa čo najväčší počet ľudí mohol v danej krajine cítiť dobre.

Rusofóbia a antisemitizmus

V súčasnom Rusku zreteľne vidieť prvky niečoho, čo by sme mohli podmienene nazvať „rehabilitáciou sovietskeho obdobia“. Tento trend súvisí s mnohými faktormi. Určite je v hre aj to, že veľká väčšina ruskej verejnosti sa domnieva, že Ruská federácia sa vo vzťahu k „Západu“ dnes nachádza v analogickej situácii, ako sa kedysi nachádzal Sovietsky zväz. Dejinné udalosti sa neopakujú, opakujú sa však dejinné konfigurácie a preto o dejinách najčastejšie uvažujeme prostredníctvom analógií.

„Zapaľovali si strechu nad hlavou ...“

Meno historika Michala Reimana pozná každý, kto sa aspoň trochu hlbšie zaujíma o dejiny Ruska, resp. Sovietskeho zväzu. Politicky sa výrazne angažoval v šesťdesiatych rokoch.  V roku 1976 emigroval, pokračoval vo svojich výskumoch ako profesor Slobodnej univerzity v západnom Berlíne. Jeho spomienky, ktoré vydal ešte v roku 2008, sú rozdelené na dve časti. V prvej časti svojich memoárov podáva farbistý obraz časti „poradcovského“ zákulisia v pražských orgánoch KSČ v roku 1968 pred a po sovietskej intervencii.

Médiá o realite a realita médií

Do akej miery je obraz sveta, ako nám ho sprostredkovávajú médiá hlavného prúdu, pravdivý? Informujú nás médiá, alebo nás zavádzajú? A keď aj jedno aj druhé, tak v akom pomere? A ako si to vlastne my, radoví čitatelia, môžeme overiť? Ako môžeme oddeliť informáciu od dezinformácie?

O logike sporov


Rozlíšme vecné a ideologické spory!

Orientovať sa otázkami

Vraj život je zmena, vraj aj dejiny sú sériou zmien. Tak to aspoň tvrdí ľudová múdrosť. Nie však len ona, občas to tak vidia aj politológovia, sociológovia, dokonca aj historici. Porozumieť dejinným zlomom, zmenám, reformám, revolúciám môže len ten, kto sa pýta. Pozrime sa na čo všetko sa niekto, kto sa chce orientovať v zmenách, môže pýtať:  

 

Hystéria podnecuje hystériu

Udalosti na Ukrajine – keď si dovolíme istý odstup od toho, čo sa deje na juhovýchode krajiny – je možné chápať aj ako súčasť veľkého „upratovania“ po rozpade Sovietskeho zväzu. Nejde o nijakú dejinnú anomáliu. Vždy, keď sa rozpadá veľká ríša, tak zostane mnoho nevyriešených problémov. Predsa len desaťročia, ba stáročia spoločnej existencie vytvorili väzby, ktoré, i keď často nechcené, nie je ľahké rozťať. Pripomeňme si, že po rozpade Rakúsko - Uhorska sa vlastne upratuje doteraz.

Zmeny dobových rámcov

Každá doba má svoje dominanty, svoje maniere, svoje normy a svoje konvencie, špecifický spôsob videnia sveta. Všetky výkony človeka sú umiestnené do istého dobového rámca a plne sú zrozumiteľné len z tohto rámca. Možno najpovrchnejším, ale určite najvýrečnejším prejavom sily dobovosti je móda. Obliekame sa tak ako sa patrí, aby sme sa obliekali. Nikto nevie, kto určil, ako sa máme obliekať, všetci to však vieme a rešpektujeme. Móde sa podriaďujeme prinajmenšom z dvoch dôvodov.

Stránky

František Novosád

Autor zatiaľ neuviedol o sebe bližšie informácie.

Blogy